sa zamýšľať nad jeseňou po lete,
nad šerom po slnečnom dni,
nad stromom z ktorého opadlo lístie,
nad nad smútkom zo spomienok.
Nechcem byť stále šťastná,
veď to by som netušila
čo všetko sa dá vytrpieť v bolesti.
Je dobré aby lístie opadlo
aby šero zatienilo deň,
lebo stále ostáva nádej
že ten kolobeh je nekonečný
a raz, občas, niekedy budeme aj šťastní.