A nestačí že sa cítim ako práve odchytený psík šarhom. Čiže hnusne odporne a bezmocne. V takom stave som postavená zoči-voči tvrdeniam že veď ti nič nie je a že spametaj sa a že nehysterči. Rozhodnem sa vysokointeligentne a snobsky relaxovať na blogu. Dostávam stresotvorné stavy z názorov aby som v bolesti a trápení hľadala vyšší cieľ.
Ten kto cítil príšernú posteľovokvíliacu telesnú či duševnú bolesť. Ten kto nevládal dýchať od zúfalstva. Tak ten nech rozpráva o bolesti. Keď vnútro človeka rozožiera nemoc, fyzická alebo psychická tak má chuť tak prízemne nefilozoficky opľúvať rady aby v bolesti hľadal cestu k pravde, k vnútornej očiste a priznaním viny sa oslobodili od útrap. Keby to bolo také jednoduché.
Keď vaše vnútro bolí a snažíte si zachovať zdravý rozum. Rozum, ktorý následkom bolesti donebavolajúco, príšerne svinsky nespolupracuje.
A predsa vás niečo, niekto drží pri živote. A niekedy pomôže niekoľko slov od vzdialených priateľov, ktoré vás povzbudia k životu.
Venované Jeffry1, tvoje vety boli hrádzou ktoré ma zastavili...
