A dnes sú to výmole...

Človek si sadne do auta či autobusu a myslí na čosi príjemné a milé aby si skrátil cestu. Napríklad že sa slní na pláži a polonahý opálený muž /poprípade žena/ vám prináša drink a zrazu "tresk". Precitnete zo snívania akoby vás privalilo cunami. V prvom okamihu neviete čo skôr, či kričať o ratu alebo len zahundrať na komplikovaný stav našich ciest. 
A tento stav neprináleží len pre cestovanie motorovými vozidlami. Aj takí chodci ktorí namáhavo vyšľapujú cez zimné obdobie po okraji cesty s tým majú problém. Keď sa očakáva že napadne sneh a prečo by nenapadol keďže je január? Chodníky sú také zasypané že u nás na dedine musíte šľapať po okraji cesty. Čo je veru nezodpovedné a nebezpečné ale rozhodne menej náročné ako brodiť sa po kolená v snehu.
A vtedy sa stáva že taký zákerný "káťú" je zakrytý snehom. Zrazu čľup, jednou nohou ste v jame, trúbí na vás kamión, manžel sa rozčuľuje že ste kyľavá a syn sa rehlí a dušu. 

No čo už, nádherné zimné radovánky. A ešte vás čaká cesta späť. 

Rozhodla som sa že podám návrh na ministerstvo zdravotníctva. Aj tak trpia nedostatkom financií. Také obličkové kamene, zablokovaná chrbtica ba dokonca aj taká kontroverzný výkon ako interupcia sa dá vynikajúco a takmer bezplatne vykonať a vyliečiť túrou po našich cestách. Ak sa niečoho nevieme zbaviť aspoň to využime vo svoj prospech. 
Vynikajúco som si pohundrala už len čakám čo ma nabudúce naštve.