Celé toto harašenie mysle sa väčšinou prejavuje mojou snahou "vysokointeligentne" premýšľať o podstate vecí ktorývh existencia je súbežne daná plochosťou zemegule a mojím absolútnym antitalentom na fyzikálne poučky a tézy. Vtedy som schopná presvedčiť samu seba že Zem je plochá ako palacinka. Ďalšia vec ktorá ma kvári je zakrivenosť priestoru. No to určite, figu je priestor skandžurený, je rovný ako mozgové vlny niektorých kráľovských radcov nášho blahobytného kraľovstva. Že sú dôkazy o opaku? No a čo! Dôležitá je predsa moja istota a presvedčenie o plackoZemi a každodenné stretávanie s niektorými z druhu homo zvanej sapiens.
Celý život a história je taká občas nemožná že je celkom možné že mačka vymyslela Schrodingera a teraz nakúka či je živomŕtvy alebo mŕtvoživý. Vezmime si napríklad taký pád z výšky. Z čím väčšej výšky sa vraj rútite dole tým rýchlejšie si to šiniete k zemi. Na našej plochej zemi a rovnom priestore tento fyzikálny zákon neplatí. Keď niekto kydne z výšky, tak sa nerúti priamo dole, veru nie. Zväčša v priebehu pádu vybočí z trasy a usalaší sa na nejakom obláčku z peny. Doporučuje sa vraj Bruselská.
A už sa nadvíha veko, mačka sa rozhodla zistiť v akom stave je Schrodinger a jeho ľud.
