Neidentifikovateľný zvuk bolo počuť vždy z iného miesta a v inú dennú či nočnú hodinu. Naše prvé podozrenie padlo na myš. Toto podozrenie sme však rýchlo zavrhli, keď sme zbadali že naša cica odmieta vstúpiť do inkriminovanej izby. Vždy sa zastavila vo dverách a ostošesť prskala od strachu. Myší sa nebojí, s myšami sa kamaráti. Tento tajomný tvor desil nielen nás ale aj ju.
Dve dni sme robili dôkladnú obhliadku izby a nič sme nenašli. Neviditeľná príšera vydávala naďalej čudné zvuky a špacírovala sa dobre ukrytá.
Až dnes, ako si tak sedím v kresle a čítam dennú tlač, sa ozvalo "ššškŕŕkŕŕk". Na mojich kolenách sa ocitol tvor, ktorého ľudia nazvali žabou. Zmeravela som. Cica sediaca vo dverách príšerne zamraučala a jedným skokom mi pristála na hlave. Ja som jačala, cica pŕskala a žaba sa mi flegmaticky dívala do očí. Keď sa vynadívala tak odskákala dverami von do prírody.
Desať minút trvalo kým syn presvedčil vydesenú mačku aby mi zliezla z hlavy. A tak našu obývačku opustili čudné zvuky a moju hlavu zopár chumáčov vlasov aj s korienkami.
