A mozno prave kvoli neuspechu anglickej reprezentacie na Majstrovstvach sveta vo futbale, je momentalne vo Velkej Britanii take teplo. Vysoke teploty sposobuju kolaps a urcite to postihlo nejakeho britskeho uradnika pri manipulacii s mojim vyplatnym sekom.
Slovo dalo slovo, z penazenky sa pomaly uz nemalo co vyprazdnovat a hor sa peso do Burnley, riesit problemy s meskajucou vyplatou. Skor ako vyslovite "najhorucejsi julovy den v historii Velkej Britanie," vsetky problemy vyriesi veta: "The money will be on your account tomorrow." Nezostavalo nam nic ine ako s usmevom na tvari a potom na cele navstivit druhu planovanu zastavku. Futbalovy stadion sice iba prvodivizneho Burnley FC, sice iba s kapacitou 25 000 divakov. Aj napriek tomu neopakovatelny zazitok.
Kedze v UK vsetky ceny prepocitavame na akciove kurence v hypermarkete Morrison`s, vysledok rovnice je jasny: cesta autobusom Burnley - Nelson £1,40 = takmer 3 kurence po 49p a to sa zakonite rovna 6 milova cesta peso domov popri rieke.
To mate tak. To sa takto prejdete popri rieke a okrem kaciciek a obalov od vajec tam najdete aj futbalove lopty. Pre Anglicana je jednoduchsie ist do obchodu a kupit novu, ako vytahovat loptu z vody. Pre Slovaka nijaky problem a Jozef odrazu nesie v Tesco taske skvely ulovok: nova krasna Nike lopta v pribliznej hodnote £25.
Jedine, co lopta potrebuje je pumpa. Kde ju vsak zohnat? Futbal spojuje rozne kultury. Postavajuca skupina nast - rocnych Pakistancov na nasej ulici reagovala na otazku o pozicani pumpy: "Loptu nechajte doma, podte si s nami zahrat futbal." V tej chvili sa mi pred ocami zjavilo niekolko obrazov. Ako A.J. hovori "fuckin` football, cricket is the best game in the world." V hlave sa mi zobrazuju texty Asian Dub Foundation, mali Pakistanci hraju kriket na ulici, nehladiac pri tom na zaparkovane auta, obraz strieda ziva diskusia susedov v panjabi jazyku a opat obrovska reklama v novinach na kriketovy zapas Anglicko - Pakistan. Niekolko vyjavov v skeunde, uvedomenie si, ze nas nevolaju hrat kriket a jednoznacna odpoved.
Betonove ihrisko, ake by u nas vydrzalo maximalne par hodin po slavnostnom prestrihnuti pasky primatorom. Na nom osem Pakistancov a traja Slovaci. Na to, ze Pakistanci udajne nenavidia futbal, nas prekvapuju nie len svojou profesinalnou obuvou, ale aj citom pre hru. Zo zaciatku (vlasnte az do konca) mam problem s priradenim mien ku tvaram. Asif, Alik, Osman. Ale ktory je ktory? Niekdy sice prihram superovi, ale svet sa predsa nezruti. Romanove meno je nezapamatatelne pre jedneho z jeho spoluhracov a tak na neho pokrikuje iba Slovakia. Prihraj, chytaj, ides do brany, vtipy, to vsetko po anglicky! Nas prvy futbalovy zapas v Britanii!
Vysledok nakoniec nebol dolezity. S novymi kamaratmi sme si po zapase pokecali a jeden dokonca vedel, ze sme kedysi boli Ceskoslovensko. No a co najviac zaujima Pakistancov v postpubertalnom veku? Ako zbalit Slovenky a predsa vulgarizmi. Par sme si ich vymenili a urcite niekde v Azii nehovorte "kuti." Futbal spojuje. Co spoji nabuduce?
