Na zastávke sa mazhostila nervozita. Ako sa v Prievidzi kupuje lístok? Z automatualebo u vodiča? V spotenej dlani som sa pohrávals desaťkorunáčkou a s napätím som očakával príchod autobusučíslo 50.
„Dobrý večer, polovičný poprosím." Hlbokosom si vydýchol. Pripravovanú frázu som zvládol bez koktania. V ruke somdržal lístok v hodnote 6 Sk a bol som na seba hrdý, že som nezabudolnič z toho majstrovstva. Vraj je to ako bicyklovanie, ak sa raz naučíte,nikdy nezabudnete ako sa to robí.
Aby bol môj zážitok autentickejší, vybralsom si spomedzi vynoveného vozového parku Karosu podobnú tej, ktorú somvyužíval na cestu na základnú školu. Hrkotajúci model, iba veľmi mierneklimatizovaný s nepríjemne koženými sedadlami.
Autobus sa postupne napĺňal, až pomalydosiahol 100% svojej kapacity. Teda 99%. Jediné voľné miesto na sedeniev celom autobuse bolo práve vedľa mňa. Ľudia pritom stáliv krkolomných pozíciách v uličke.Nenápadne som k sebe pričuchol, ale všetko bolo v najlepšoma parfumovo najtrendovejšom poriadku.
Za sedem rokov ignorovania MHDv Prievidzi som sa ochudobnil o množstvo vecí. Napríklad možnostizamilovania sa v autobuse. Alebo som prišiel o veľa rozhovorov,životných príbehov, právd a zaručených informácií. Vedel by som medziprvými, či sa v meste šíri črevná chrípka, kedy budú chrípkové prázdniny,vypočul by som si o nezaslúženej štvorke, o skvelom rande s týmúžasným chalanom, čo sa podobá na Orlanda Blooma, alebo by som sa dozvedel ajčosi o škandalóznom predaji pozemkov.
Veru, je to už sedem rokov, čo sompravidelne používal mestskú dopravu.
Tiež je to už sedem rokov, čo som plynulohovoril po nemecky.
Je to už jedenásť rokov, čo som zbieralsamolepky.
Je to už štrnásť rokov, čo som jedolKukuruku.
Je to už dvadsať rokov, čo som používalplienky.
Sú to už dva roky, čo som sa nesánkoval.
Sú to už štyri roky, čo som sa naposledynudil.
Je to už sedem rokov, čo som si nekúpilcigarety.
Je to už deväť rokov, čo som nerozbil okno.
Sú to už dva roky, čo som povedal: „Ľúbimťa."
Je to už trinásť rokov, čo som sa vozil nakombajne.
Je to už šesť rokov, čo som mal naposledyniečo zlomené.
Je to už šesť mesiacov, čo som pravidelnepísal.
Chcel by som po čase opäť vedieť, aký je topocit.
