Monika Železníková
Carpe diem
Je už večer. Deň sa znova končí, tak ako včera. Tma už obklopuje priestor za oknom a ja pri malej lampičke preklikávam internetové stránky. V žalúdku som zas pocítila ten dobre známy pocit. Bol však už večer, a tak som si uvarila "jahodový čaj", veľmi osladený jahodový čaj. Chuť jahodového čaju si možno vychutnať len v istých momentoch a toto bol jeden z nich. Nechápem. Bola som ešte stále podrážená z dnešného večera. Ževraj isté veci sa na verejnosti nehovoria. A ja som čakala len jedno uvoľnené posedenie pri pive s dvoma kamarátkami. Posedenie pri pive s dvoma ľudmi nepovažujem za verejnosť. Ten pocit nepochopenia mi zvieral hrdlo a ja som si uvedomila, že ľudia sú rôzni, že niekomu stačí len povrchné blábolenie o ničom a že ja s tým nič neurobím. Nejak som to prehltla.
