Monika Železníková
Bože, vďaka za Schelingera
Hovorí sa: "Človek mieni, Pán Boh mení." Teraz nechcem Boha žalovať za všetko, čo sa deje. Chcem len povedať, že život je taký pestrý a vždy nás vie prekvapiť.
Život je tragikomédia. Môžeme si vybrať, či sa budeme smiať, či plakať. Obe možnosti sú krásne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Monika Železníková
Dúha
Asi každý už zažil pocit padnutia klapiek z očí. Zrazu vidíte svet novými farbami. To čo bolo čierne už nie je také čierne a naopak to, čo bolo biele, už nie je také biele. Zrazu vnímate celé spektrum farieb, celú dúhu a je to nádherné.......
Monika Železníková
Trpezlivosť....
Chcela by som napísať tak veľa. Napriek tomu nedokážem niektoré veci vyjadriť. Chcela by som popísať svoje pocity, chcela by som poznať odpovede na moje otázky. Napriek tomu to neviem a odpovede nedostávam. Ostávam niekde na bode......ostávam niekde, kde je niečo hlbšie ako ja, kde je niečo za všetkým....Akosi mne, netrpezlivému typu ostáva len jedno....trpezlivosť....ostáva len jedno... pokora....
Monika Železníková
Niekedy stačí......
Niekedy stačí aj pivo. Niekedy človek potrebuje len tých správnych ľudí, správnu konverzáciu, uvoľnenie a pochopenie. Niekedy stačí len tak málo,či tak veľa?
Monika Železníková
Nezáleží....
Chlapec sa rozhodol, že ho nájde. Hoc vedel, že cesta púšťou nebude ľahká. Nemohol spávať. Stále premýšľal nad ním. V ušiach mu len znel príbeh. A čoraz viac bol presvedčený, že ho musí nájsť. Zobral si tak vodu, chlieb, nôž a vybral sa na cestu.
Monika Železníková
Najkrajší príbeh
Dáva mi silu. Poháňa ma vpred. Neviem z kadiaľ prichádza, ale je tu. Je ako zázrak a premieňa celý svet. Robí ho krajším, robí ho živým. Kiež by som vedela rozpoznať, ktorá je správna a ktorá nie. Kiež by som vedela ktorá oslobodzuje a ktorá zväzuje. Ktorá dáva život a ktorá prináša smrť. Ako sa rodí v srdci človeka? Prečo nás robí štastnými, či nešťastnými?
Monika Železníková
Akiane
Túlam sa po nete a hľadám niečo, čo by ma zaujalo, čo by ovlažilo moju dušu. Veď sa hovorí, že všetko nájdeš na webe. A naozaj, našla som. Chcem sa s Vami podeliť o tento objav, Akiane Kramarik, je pre nás úžasným Božím darom. Jej kresby a básne sú obohacujúce, sú také hlboké a také čisté. Odporúčam každému, kto sa rád ponára do umenia a kto rád nechá svojho ducha pozdvihnúť k nebu.
Monika Železníková
...prítomná chvíľa...
Bežím, cítim tlkot mojho srdca, búši mi v celom tele, cítim otrasy, cítim jemný vánok, ktorý mi osviežuje spotenú tvár. Zelené stromy mi rozveseľujú oči, smiech detí rozveseľuje môj sluch a ja sa strácam vo vnemoch. Cítim! Aká úžasná je ľudská bytosť, že môže precítiť tú prítomnú chvíľu, že môže svojho ducha pozdvihnúť k nebu. Bežím a rozmýšľam, prečo sme tu? A prečo nás Boh chcel? A prečo má každý svoj osud? Bežím...
Monika Železníková
A čo s tým?
Bolo mi ťažko. Rozmýšľala som nad slovom zrada. Pričom za týmto slovom sa v skutočnosti skrýva veľa bolesti, veľa otázok a nakoniec ťažké výrovnávanie sa s ňou. Človek sa cíti bezmocný, sklamaný, jeto istý typ smrti. Smrti priateľstva, smrti blízkosti, smrti porozumenia, no hlavne smrti dôvery lebo " kto ťa raz zradil márne sľubuje vernosť "(Moliére). Zradu nikdy nečakáme a asi preto tak bolí. Vkradne sa do našich životov a dlho nechceme uveriť, že je vôbec možná jej prítomnosť. Zrazu nás však zasiahne a my sme prekvapení, doslova vykoľajení. Nemožeme a možno ani nechceme tomu uveriť.
Monika Železníková
A Boh stvoril človeka na svoj obraz.......
Chcela som napísať niečo úžasné a hodnotné, očarujúce. No omrzeli ma vyčačkané rečičky, prišla na mňa "remarkovská" nálada. Nuž, čo si budeme klamať, my ľudia sme len predsa obmedzení, omylní a niekedy dokonca hlúpi a sebeckí. Vieme si život urobiť naozaj zaujímavým. Čo je však výnimočné je, že napriek všetkým týmto faktom sa v nás nachádza aj niečo dobré, pekné, povedala by som, že priam "božské". Že by to bolo tak myslené v písme, že sme stvorení na Boží obraz? Že sa tými všetkými našimi nedostatkami sa niekde skrýva skutočná Láska, túžba po kráse, a teda Boh?
Monika Železníková
Prečo si smutná duša moja?
Ešte ráno som bola šťastná. Teraz moje srdce napĺňa bolesť a smútok. Náš život je taký pestrý. Prečo nemôže byť všetko také ideálne, krásne a dokonalé? Napriek tomu, že všetci tak nekonečne túžime po neporušenosti, všetci sme súčasťou jej opaku. Niekto múdry raz povedal, že neexistujú zlí ľudia, len neštastní. Áno, každý z nás už urobil chybu, každý zažil vlasnú úbohosť, v ktorej sa môžme buď stratiť, ale prijať realitu života, ralitu samého seba. Moja vlastná obmedzenosť ma niekedy napĺňa beznádejou, no niekedy ma práve v tom dne prenikne niečo hlbšie.
Monika Železníková
Za internátnym oknom....
Za internátnym oknom.....Čo sa skrýva za internátnym oknom? Okrem starého nábytku a postelí, ktoré dýchajú históriou....Tisíce ľudských osudov a tragédií, tisíce nocí strávených nad knihami, tisíce nocí plných priateľstiev, či vášní.....Tisíce cigariet, tisíce litrov alkoholu, tisíce.........Áno, za každým oknom, sa odohráva nejeden príbeh človeka. Mladého človeka plného plánov, predstáv, ilúzií, ktoré sa postupne rozplynú a ostane len holá realita s ktorou sa bude musieť každý popasovať. Napriek tomu je to miesto zázrakov. Obyčajné často nemoderne zariadené izbičky, niekedy aj dýchajúce plesňou, či inými nedokonalosťami, vedia vytvoriť študentom miesto na štúdium. Veď na prvom mieste každého študenta je predsa štúdium. Internátna izba vie vytvoriť miesto, kde sa mladí stretnú a nadviažu prvé známosti, priateľstvá. Niekto nadviaže možno priateľstvo len so starou známou Mariškou, no možno niekto tam stretne práve človeka s ktorým strávi celý zvyšok svojho života.
Monika Železníková
Pravá radosť
Dostávala sa mi čoraz viac pod nechty. Robila to tým najchladnejším a najbolestivejším spôsobom, akým len vedela. Na nebi už svietila prvá hviezda a mesiac ukazoval svoj tenký pravý okraj. Krajina bola pokrytá snehom, pôsobila tak čisto a nedotknuto, ako túžba po dokonalej čistote a pravde, po ktorej ľudská duša tak veľmi túži. Zrazu som len začula volanie: "Poď lebo prídeme neskoro!" Vracali sme sa z výpravy radosti. Bolo sv. Mikuláša a my, ako každý rok v ten deň, sme mali vo zvyku navštíviť chorých v dedine, ktorým už telo nevládalo, no duše mali stále plné túžob a života. Improvizované anjelské kostýmy, improvizovaný svätý Mikuláš, ale neimprovizovaná radosť. Väčšina chorých, boli už starší ľudia. No vždy keď sme prišli, videla som v nich to dieťa, čisté, zraniteľné, oddané a túžiace po láske. Iba jedna pani sa preľakla, po našej návšteve, myslela si, že už umrela, keď uvidela toľko anjelov, našťastie sme jej však vysvetlili, že my sa na anjelov len hráme, aby sme ju potešili. Skončilo to úsmevne. V každom dome sme dostali požehnanie a cítim ho dodnes.
Monika Železníková
Nebojte sa...
Ešte dnes cítim ten pocit, ktorý mi prechádzal po celom tele a napĺňal ma pôžitkom z krásy. Bolo síce mrazivo, ale obloha bola čistá. Slenečný studený jas dával monumetom vzhľad pevných, čistých kryštálov, ktoré sa hrdo pýšili nad zemou a pripomínali nám bohatú minulosť. Áno, dnes žije z toho celý Rím. Z histórie, ktorej pozostatky obdivuje celý svet. Ani ja som neodolala a nechala som sa zviesť tou krásou dávneho bohatstva Rímskej ríše.
Monika Železníková
Všetko má svoj čas
Musela som ju opustiť. Bola nazaj krásna a dokonalá. No potom sa stali veci, ktoré mi ukázali, že moja vysnívaná predstava o živote neexistuje. Existuje len život. Nikomu nemusím vysvetľovať, čím nás vie život prekvapiť a to či už v dobrom alebo v zlom.
reklama
Monika Železníková
Vianoce
Čo pre mňa znamenajú Vianoce? Človek sa vyvíja, a tak aj jeho pohľad na svet, aj na Vianoce. Ako dieťa som sa tešila na stromček, na darčeky, verila som, že to dieťa Ježiš je také dobré a dáva nám to všetko. Snažila som sa byť dobrá celý advent. Každý deň sme sa modlievali ruženec, chodievali sme na roráty, snažili sme sa robiť dobré skutky, aby mal z nás Ježiško radosť, keď príde. Vnímala som to veľmi intenzívne. Dnes je to iné. Mám menej času, mám väčší problém sa stíšiť, či pomodliť sa ruženec. Médiá nás upozorňujú hlavne na tie materiálne stránky, človek má viac starostí. Uprostred toho všetkého však cítim, že sa potrebujem vrátiť k tomu tajomnému tichu, k rozíjimaniu. A keď si tak rozoberieme niektoré tajomstvá radostného ruženca, uvedomíme si, že to vôbec nebolo ľahké, no Ježiš predsa prišiel a daroval sa nám.
Monika Železníková
Ja, ja, a len ja.....
Tak dnes je to už v háji. Môja vnútorná harmónia mi zakývala a odišla. Ževraj môj vysoký tep a vrelú krv už nemôže zniesť. Ach tak mi chýba, keby len vedela aké je niekedy ťažké udržať si chladnú hlavu a krv. Stojíte v rade 15 minút a nedisciplinovaní Slováci nevedia, čo znamená zástup ľudí stojacich za sebou.
Monika Železníková
Prokrastinácia
Prokrastinácia je činnosť, ktorej hlavným cieľom je vyhnúť sa činnosti, ktorá je vašou povinnosťou, ktorú máte splniť. Odkladanie povinnosti je neracionálny únik pred realitou a hoc si to plne uvedomujete, aj tak to robíte. Je to ako keď ja píšem článok na blog, i keď sa mám učiť na zajtrajší zápočet. Na začiatku bol dlhý deň so silnou myšlinkou: "Idem sa učiť!"
Monika Železníková
V láske sme preto nespravodliví...........
........lebo považujeme toho druhého za dokonalého (Ján Pavol II.) "Láska sa môže zneužiť na sebecké ciele. Milujem niekoho, ale zároveň by som chcel od neho veľa, dokonca veci, ktoré mi nepatria. To nie je pravá láska. Pravá láska bolí. Vždy musí bolieť. Musí byť bolestné niekoho milovať, niekoho opustiť. Pre milovaného možno zomrieť. Keď sa ľudia berú, musia sa všetkého vzdať, aby milovali jeden druhého. Matka, ktorá dáva život dieťaťu, veľa trpí. Podobne je to v náboženskom živote. Ak chceme patriť Bohu, musíme sa všetkého zriecť. Len tak možno skutočne milovať." (Matka Tereza)
Monika Železníková
Sušienky radšej nie.....
Dnes ideme na ostrov. Čo si človek z pevniny môže viac priať. Čo si človek, ktorý o najkrajšom pobreží, o azúrovo-modrej vode o palmách a krásnych kvetoch plných rôznych farieb, len sníval. Konečne sme uvideli maják ostrova a prístav. Sme tu. Zvedaví a hladní. Krásne ostrovy nie sú pre hocikoho. Ostrov sa musí niečím živiť, a tak buď podporíte ekonomiku ostrova alebo si prinesiete vak plný jedla a spacák. My sme však len zvedavci bez batohu. Kúpili sme si kilové vrece sušienok a mlieko, ktoré sme museli vypiť čo najskôr, aby sme z neho nemali teplé latte.
