Sú vôbec také situácie? Nejde taktiež o našu slepotu, ktorá nevidí konajúcu Božiu ruku? Povedzme si najskôr, čo sa píše v Biblii o človeku, ktorý „má záľubu v Pánovom zákone a o Jeho zákone rozjíma dňom i nocou...“ Čiže o človeku, ktorý sa rád a často modlí... Biblia hovorí, že sa mu darí všetko, čo podniká. Prečosi teda niekto, komu takýto spôsob života nie je cudzí, zlomí nohu? To sa mu darí? Mesiac noha v sadre, odkázaný na pomoc ostatných... Musíme však rozlíšiť dva pohľady: Boží pohľad a ten náš, ktorým vnímame realitu. Ak sa na vec pozeráme ľudským okom, zdá sa nám byť táto pasáž z Biblie veľkým klamstvom. Nedokážeme si predstaviť, žeby sa niekomu, kto si zlomil nohu, malo dariť. No vieme, čo by sa bolo stalo, keby si tú nohu nebol zlomil? Možno by sadol do auta a na prvej križovatke by mu nedali prednosť v jazde... Mohlo by to mať oveľa väčšie následky, ako zlomenú nohu. Samozrejme, toto bol len príklad. Príklad, ktorý vyzerá byť na jednej strane mierne naivný, no na druhej strane, poukazuje na Božiu prozreteľnosť. Nie vždy musíme dostať to, čo chceme, pretože nie vždy vidíme následky, ktoré by mohla naša „vymodlievaná“ vec priniesť.
V liste Rimanom Pavol píše: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba Otče!“ (Rim 8, 15). Na prvý pohľad sa zdá, že práve z tohto titulu, z titulu Božích detí, by sme mali dostať od Boha, všetko, o čo prosíme. No od našich rodičov tiež nedostávame všetko, po čom túžime. Prečo? Pretože rodič nedá svojmu päťročnému dieťaťu do ruky zápalky. Vie, že by sa mohlo popáliť. Taký je aj náš nebeský Otec... Natoľko miluje svoje deti, že im nedá niečo, o čom vie, že by im to uškodilo. Boh nie je dedo Mráz. Nenosí všetky darčeky, o ktoré poprosíme. On je Otec a ako správny otec zvažuje, aký to bude mať na nás vplyv. Ako správny otec nás vychováva...
Na záver jednoduchá otázka: „Ďakuješ?“ Naozaj, Bohu je za čo ďakovať, len akosičasto na to zabúdame... Keď sú problémy, vieme prosiť. Ale akonáhleich prekonáme, vieme poďakovať tomu, koho sme prosili o pomoc? Boh nie je automat, do ktorého vhodíš mincu vtedy, keď je najhoršie... On sa zaujíma o tvoj každodenný život. O to, čo práve robíš. Nebojme sa teda aj ďakovať, zaslúži si to...
