Hovorí sa, že najdôležitejší je prvý dojem a človek si utvorí o danom mieste obraz na základe prvých skúseností.
Turista príde do Bratislavy. Autobusom na autobusovú stanicu Mlynské Nivy. Vystúpi a ako každý človek, po dlhej ceste potrebuje vykonať potrebu. Vo vestibule na poschodí nájde WC. Asi prvé, čo ho ovalí po prekročení prahu je smrad dezinfekčných prostriedkov, ktorý by som len sotva nazval vôňou príjemného prostredia záchodov. Nuž čo, aspoň cez tieto nepríjemne zapáchajúce mydielka v pisoároch necítiť iné, nepríjemnejšie smrady.
Turista potrebuje vykonať potrebu, tak pokračuje a zisťuje, že musí zaplatiť. Tri korunky za pisoár, päť za veľkú potrebu. Potrebuje na veľkú, tak vhodí do misky päť korún, zoberie si papier a smeruje ku kabínkam. Sú tri. Pravá zamknutá (asi obsadená), ľavá zamknutá (asi obsadená), stredná voľná. Zlatá stredná cesta. Žiaľ, v tomto prípade zlatou nie je. Turista otvorí dvere, ovalí ho smrad. Nespláchnutý záchod, plno papiera v ňom (aspoň je vidieť len papier, ktovie čo je pod ním). Ak človek nazbiera poasledné sily, odhodí znechutene papier, ktorý dostal za päť korún a odíde. Ak nie, neostáva mu iné, len sa prekonať.
Hovorí sa, že najdôležitejší je prvý dojem. Aj o Bratislave si človek utvorí obraz na základe prvých skúseností. Aké budú?
Mimochodom, na železničnej stanici to s WC tiež nevyzerá najlepšie. Turista tam aspoň nemusí platiť a môže si vybrať z viacerých kabiniek. No obraz, ktorý si utvorí, tiež nebude najideálnejší. Tak sa pýtam sám seba, prečo môže mať čisté a voňavé záchody napríklad Mc Donald, kde sa tiež premelie množstvo ľudí?
