Som rád, že som iný. Som rád, že som iný? Neviem, kto túto tému vymyslel a ani čo ho k tomu mohlo viesť, jedno je však isté. Ja sa vrátim... Totiž v dobe keď som tento článok písal som si musel odbehnúť na dvojité vé cé, ale už som späť. Je isté, že som už písal aj myšlienky na horšie témy. Napríklad – Čo si robil cez letné prázdniny, alebo ako oslavujete Vianoce, ale najviac ma dostala téma z tretieho ročníka na základnej škole – Prečo treba poslúchať? (Ak ste nepochopili pointu vtipu, nezúfajte, nie každý sa vie zasmiať bezfarebnosti vody). Znova som odbočil?
A ešte som zabudol pripomenúť, že píšem čo ma napadne a potom to neopravujem a nechám to tak, čiže sa môže stať, ako sa určite aj stane alebo aj stalo, že napíšem peknú hlúposť a preto by bolo najlepšie ak ste sa sem dostali prestať čítať.
Teraz začínam písať o téme: Som rád, že nie som potkan, lebo ten je podľa mňa dosť iný, ako človek. Nie že by som mal konkrétne výhrady voči potkanom, ale nie sú mi sympatický, ako ja určite nie som sympatický trebárs aj takému potkanovi. Jednoducho sa mi nepáči ten jeho štýl života. To neustále utiekanie pred deratizáciou, neľútostné boje o potravu s tvormi rôznonohými. Nemôžem však nepripomenúť, že niekedy mu to jeho lebedenie aj závidím. Ale potkan by som rozhodne byť nechcel.
Tým som naplnil prvú hlavnú myšlienku témy. Ďalej resp. bližšie by som povedal. Som rád, že nie som môj mladší brat. Predsa by som nechcel, aby ma starší brat stále vyháňal od počítača (nie že by som to robil... často), aby ma každú chvíľu kopal do zadku keď som k nemu otočneý chrbtom, aby ma v noci strašil, aby mi na záchode zhasínal svetlo... To by som fakt nechcel.
A teraz priama odpoveď na otázku. Som rád, že som iný? Neviem. Prečo? Lebo neviem od koho iný (iste si tí bystrejší všimli, že na to som chcel pri týchto dvoch absurdných príkladoch poukázať). Je to dosť zlé položenie otázky. Aj keď to pôvodne nemala byť otázka, ale takéto tvrdenie by bolo veľmi nepresné a zavádzajúce. Preto kladiem druhú otázku. Som rád, že som taký aký som? Myslím si že áno, ale nemusí to platiť všeobecne, pretože pocit radosti a spokojnosti je u každého subjektívny. Ja si napriek tomu, že niekto so svojím sebom spokojný byť nemusí a určite by to vedel aj rozumne odôvodniť odpovedám takým mini – maxi aforizmom (ktorý som ako ináč sám vo svojej nechcenej úprimnosti skomponoval):“Nech už si ktokoľvek, tvor ľudský, nebuď nerád (nie ako chlapec ani dievča, ale ako človek) tým kým si. Je to zbytočné, neúctivé a sebecké. Sebe tým, že budeš myslieť na to aké by bolo dobré byť niekým iným nepomôžeš, iba ťa to znechutí ešte viac. Ale hlavne tým urážaš sám seba, pretože najväčšia sila je v tebe a v nikom inom. A prečo by si chcel byť niekým, kto má slávu, peniaze, zdravie, múdrosť, lásku... keď ty sám máš viac ako všetko spolu čo majú druhí... ty máš sám seba... ty máš svoj život, a ver, že ten tvoj život nemá nikto iný na svete.“
