Ľuboš Zimný
Kokodril
Báseň o kokodrilovi
Keď už je to tak fajnovo v móde, tak ostanem na jarnej vlne a vypustím do sveta o jari niečo múdre, plnohodnotné, zmysluplné a zaujímavé aj ja. A ešte k tomu poetické ! A kto si neprečíta tento článok môže sa ísť rovno hanbiť do kúta, lebo prišiel o najlepší článok o jari, ktorý kedy bol na tomto prašivom blogu a zomrie smutný, nešťastný a nenaplnený ! A ešte k tomu škaredý ! Takže o jari...
A ešte k tomu bez obrázkov, ani hlavný, ani perexový. Dostal som dve tri na hlavu a teraz som opuchnutý jak žaba neblázni. A ešte k tomu od kamaráta, ktorý mi ani chrbtom nebol otočený !?!,.§ Krista piči normálne mi zpredu najebal na oko, že teraz žmúrim jak maďar. Tak sa tu teraz pozastavujem a rozhorčujem, píšem epochu o krivde a nespravodlivosti...
Sú tomu už skoro dva roky, čo naposledy Moloch vyčínal. Aj keď ani to nie je celkom pravda. Je síce vyhlásený a považovaný za mŕtveho, ale on žije. A nie len to. Vrátil sa, aby znova vyčínal a terorizoval. Sága o Molochovi pokračuje takto...
Niečo o sexuálnom živote úplne normálneho chlapa, ktorý má rád sex, ale na druhej strane aj onaniu...
iba občas, podla nálady a nadpisu. vačšinou iba kamáratov. a zvyknem si prečítať aj perex, výhradne v nevýbere sme, tj. všetky články. tam nájdem ešte niečo čo sa mi zapáči, no vaššinou tam nachádzam choré veci, ktoré ma privádzajú na vražedné myšlienky. proste mám chuť spáchať násilie na autorovi článku, aj keď iba v duchu, ale musím si to predstaviť. našťastie si dávajú autori pri články aj fotky, takže je to ľahšie =) no ale v tomto článku budem písať všetky veci, ktoré ma napadli pri čítaní ostatných článkov. začínam dnes 21.06.2006 a kedy skončím uvidím, keď toho bude dosť
Veľa krvi už pretieklo v našom boji. Dlhé stáročia trvá naša nekonečná a nikam nevedúca vojna. Ťažké straty sú na oboch stranách. A ešte nám nestačilo! Stále sa len hnáme bojovať a zabíjať, kradnúť a rabovať. Pustošiť, akoby sme nejaké nadržané zvery boli. Gwarch !!
Ževraj mám básnické črevo. Už na základnej mi to hovorili. Niečo na tom asi bude... Ževraj mám dobré vyjadrovanie a dobrú štylizáciu. To mi povedali na strednej... Na vysokej mi povedali že som strašný debil a hovado. Na tom je asi tiež kúsok pravdy... Nuž a keď som už taký skvelý a dobrosrdečný, tak sa s Vami podelím o kúsok seba. Hľa, môj gumelecký výtvor !
Musím Vám niečo povedať. Nebude to veľmi príjemné, hlavne nie pre slabé žalúdky. Preto vstup(klik) len na vlastné riziko...(poviedka o Molochovi)
Vám vzdávam úctu, vy statoční samovrahovia. Vy skokani, nezmerne osvietení hrdinovia. Vy, čo z výšky sa tešíte a smrti sa smejete. Vy, čo sa zahrávate so životmi nevedomých. Vy, čo máte odvahu vzostúpiť nahý pred milióny bezcitných a neľútostných očí. Vám, ľudia s nesmrteľnou dušou, Vám, vrchol dokonalosti, Vám venujem tento článok. Je len Váš, ste to Vy a toto je Vaše sólo, Váš boj, Vaša veľká chvíľa...
mám asi 10 minút času, treba mi ísť na záchod, ale neodídem !! ja to vydržím, budem vzdorovať tak dlho ako len vzdorovateľ vzdorovať dokáže !! moja vôľa je nepremožiteľná !! ale aj tak budem rýchlo písať, už len vedieť čo... Básničku ! ževraj mám básnické črevo... no už len to tak... väčšina básní sú pre mňa len bezvýznamné vety, slová poukladané bez ladu a skladu za sebou, písmená ktoré sa za seba nehodi... ale dobre, už sa prestanem rozpisovať, o tom potom...
Okolie ma považuje za zábavného človeka... nie vždy mám však náladu na srandu... ale oni to nevedia pochopiť... že človek nie je jednoducho klaun, aj keď tak vyzerá... srandu mám rád... ale čo je veľa to je veľa... keď musím robiť nasilu humor vyzerá to nejako takto...
dojemná, smutná, veselá, zadumaná, depresívna, radostná, krátka, dlhá, stredná, rýmovaná, bezduchá, všelijaká... pre každého akú chce
je nedeľa, vonku hnusné počasie, nálada úplne na prd po včerajšej chlastačke... som unavený, nevyspatý, do školy sa mi učiť nechce... cítim sa ako nejaký kus handry...
túto tému sme dostali v škole. napísať uváhu. tak som sa rozhodol že to sem hodím, hlavne ma zaujíma váš názor na môj postoj diskusia vítaná (:
toto je staršia báseň, ktorú som napísal asi keď som mal depku... a ako som si kontroloval priečinky na počítači, našiel som ju... tak som si ju prečítal a zmocnil sa ma sentimentálny pocit...
Moderná doba, čiže doba, v ktorej dnes žijeme je výsledkom nesporne dlhého vývoja a rozvoja ľudskej civilizácie. Táto civilizácia však ďaleko nie je na vrchole, pretože pred ňou stojí množstvo problémov, ktoré bez vyriešenia neostávajú bez následkov niekedy aj trvalých. Ak ľudstvo tieto problémy dokáže vyriešiť, a zdokonalí samé seba, povedal by som, že sa priblíži civilizácii v pravom slova zmysle a nie len ako slovo na označenie momentálnej kultúry ľudstva. Civilizovaní ľudia by sa totiž tak aj mali správať a nie iba volať. Tým som len chcel naznačiť, že vývoj človeka by mal napredovať a nie stagnovať, ako sa to môže niekedy zdať. A zdať neznamená iba zdať, ale môže to tak aj byť...