Ľuboš Zimný
Kokodril
Báseň o kokodrilovi
Sú tomu už skoro dva roky, čo naposledy Moloch vyčínal. Aj keď ani to nie je celkom pravda. Je síce vyhlásený a považovaný za mŕtveho, ale on žije. A nie len to. Vrátil sa, aby znova vyčínal a terorizoval. Sága o Molochovi pokračuje takto...
Ževraj mám básnické črevo. Už na základnej mi to hovorili. Niečo na tom asi bude... Ževraj mám dobré vyjadrovanie a dobrú štylizáciu. To mi povedali na strednej... Na vysokej mi povedali že som strašný debil a hovado. Na tom je asi tiež kúsok pravdy... Nuž a keď som už taký skvelý a dobrosrdečný, tak sa s Vami podelím o kúsok seba. Hľa, môj gumelecký výtvor !
Musím Vám niečo povedať. Nebude to veľmi príjemné, hlavne nie pre slabé žalúdky. Preto vstup(klik) len na vlastné riziko...(poviedka o Molochovi)
mám asi 10 minút času, treba mi ísť na záchod, ale neodídem !! ja to vydržím, budem vzdorovať tak dlho ako len vzdorovateľ vzdorovať dokáže !! moja vôľa je nepremožiteľná !! ale aj tak budem rýchlo písať, už len vedieť čo... Básničku ! ževraj mám básnické črevo... no už len to tak... väčšina básní sú pre mňa len bezvýznamné vety, slová poukladané bez ladu a skladu za sebou, písmená ktoré sa za seba nehodi... ale dobre, už sa prestanem rozpisovať, o tom potom...
Okolie ma považuje za zábavného človeka... nie vždy mám však náladu na srandu... ale oni to nevedia pochopiť... že človek nie je jednoducho klaun, aj keď tak vyzerá... srandu mám rád... ale čo je veľa to je veľa... keď musím robiť nasilu humor vyzerá to nejako takto...
dojemná, smutná, veselá, zadumaná, depresívna, radostná, krátka, dlhá, stredná, rýmovaná, bezduchá, všelijaká... pre každého akú chce
toto je staršia báseň, ktorú som napísal asi keď som mal depku... a ako som si kontroloval priečinky na počítači, našiel som ju... tak som si ju prečítal a zmocnil sa ma sentimentálny pocit...