Katarína Zimová
BIOodPAD
pištiaci deň krúži pristáva nie, útočí! - vytrhávajúc kúsky - pulzujúcej mysle.. topiaca sa k.r.v. (srandujem) - skôr smrad: trepoce sa vo mne skoro trojročný bio odpad
V očakávaní, že raz príde deň, kedy zvládnem plávať medzi rybami. Zoznam autorových rubrík: .predpísané, .básňovo, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Katarína Zimová
div-jak
spleti džezu roztiahli dušu – vojaka – včera s hlavou plnou dlhotrupých žien skúšal prelomiť tyčinku DRU nie žeby sa nedarilo, ale Doktor Rudolf U.
Katarína Zimová
Fak_óf Ja !
Pre všetkých, ktorých prestávam milovať - Mám krásne masívne drevo rada si ho udieram o(oó) čelo Niekedy bývam prebudená z vášnivej pozvoľnej nočnej hry bolesťou hlavy konkrétne čelo, to udreté – ja by mu dala!
Katarína Zimová
Plávať medzi rybami
... už dlho sa presviedčam, či práve to nemôže byť pre mňa. Vždy keď vstúpim na otvorenú pláň bytovkových hláv, keď čítam v novinách ľubovnianskeho dneška, to niečo vo mne sa zľakne - paradoxom však zostáva, že moje telo príjme vzpriamený prototyp sebavedomej ženy a ešte k tomu tá moja chôdza. Riško S. vravel, že podľa nej ma už z diaľky pozná.
Katarína Zimová
Nemožno mi nevidieť
Nemožno mi nevidieť kráčam uličkou – pred mesiacom plnou farebných stôp, navôkol okrúhlej kamennej vyvýšeniny - určuje smer - vyberme si! Telo mi zviera pohľad na chorľavé chvíle starý sveter s pásikom a množstvom malých dier -otvorov v duši.
Katarína Zimová
Dnes
dnes, keď som opäť začula že to všetko navôkol – menom UMENIE má a zas kričí stará Dora že má ZMYSEL malé vnútro vo mne nie veľmi statočne, skoro ako Dorin syn Jožo
Katarína Zimová
Kompost
Trasú sa mu ruky Aj mne by sa mali .. Ten čaj totiž prebúdza každý jeden nervový chlp Stál tu strom – už ani stĺp aspoň Takto uviazol v smrteľnej rýchlosti Červeno-bordovej motorky – chcem Ho opäť vypočuť a zašiť všetky zárezy V stržni mrkvy tak silno obklopenom lúčmi Tie, čo rástli pri jeho kompostovisku slov
Katarína Zimová
Ach, keď ten Pes
Stáva sa mi, že sa teším sama zo seba. Niekedy cítim, že je okolo mňa príjemný zelený pokojný atmosferický - ako to pomenovať - niečo, čo ide von a pri tom zostáva. Ono to aj pomáha - vtedy sa teším!
Katarína Zimová
V skrytosti
Sediac v izbe, pri tom pozerať bolo potrebné iba v jednom uhle, ona pretočila krk a prepočítavala štvorčeky zdanlivo nasilu vložené do pieskovej zmesi, vytvárajúce zlatomeďenú mozaiku rozrušujúcu pokojnosť bielych stien. Ale takto to má byť – prosto to tak chodí, rovnako ako tam stále niekto chodí, prečo? Netuším.
Katarína Zimová
Tri články a (ne)máš prst
Už nechcem viac, nechcem sedieť žiarlivostne preberajúc v hlave o čo mi ide. Počúvané preludy Bohuslava Martinů, ktoré tak obdivujem však nič nerobia, skôr zlostne negativizujú môj vnútorný svet, tak aspoň prečo nespím, prečo nepracujem, netvorím niečo obdivu naozaj hodné, niečo, čo by obstálo v súde, v ktorom som, budem?
Katarína Zimová
Čokoláda a Život
Ten chladnotmavý aprílový večer, keď milé dievčenské telo predávkovalo svoje vnútro sladkým jedlom sa priblížil. Často jej vysoký muž hovoril, aké je múdre zbaviť sa najsilnejšej závislosti, jedlo je podstatné, ním sa veru uzdravuje najlepšie. V tomto sladkastom – sentimentálnom svete nezostáva mláďatám veľa alternatív, vybrať si závislosť cukrovú alebo niečo z menej akceptovaných drog?
Katarína Zimová
Hrivny. Čokoládové dukátiky. Ľan. Ovocie. Naturálie. Cent.
Ten vystretý červený ligotavý, s dvoma drevenými gombíčkami prechádzajúcimi k brušnej dutine, ten je celý bledý, na ksichte mu vyskočil malý vred sfarbený už priam do oranžova.
Katarína Zimová
Paradajkový zemekruh.
Rastú z koreňov polievané hádam tou mokrastou kvapalnou hmotou prechádzajúcom aj elektrickým prostredím. Sú pomerne veľké, počuli sme už o obrovských obroch, počuli sme už o ľuďoch a čo tak paradajky ? Rozpuč nás- sme paradajky- sýka z nás červená dužina.
Katarína Zimová
Slovná fotografia
Spoznávam fotografov, ktorým obdiv pliešti ego Robia to vraj aby uchovali chvíľku, vraj ,,počkaj chvíľa si krásna“...
