Zrazu sedela vedľa na kraji pieskoviska. Bibi urobila veľké:„Dhe, tho, thetha," a pozerala sa na Eli. Neobjavila sa doteraz cez ažtaký deň, ani vonku, ani vedome iným ľuďom okrem mňa. „Ahoj Majinka, ahoj Bibi.Dúfam, že sa o teba dobre starajú, pozdravuje ťa Mirko," Eli sa usmiala,nechápala som tomu. Bibi sa usmiala a pritakala svojim Bibinkovskýmpritakaním. „Mi chceš povedať, že Bibi ťa vidí?" Bola som zaručene vedľa. Akoto, že ju môj 20-ročný brat nevidel, ale 1,5-ročná sestra áno. „Len nedávno odnás odišla, pamätá si ma predsa, ale za chvíľu zabudne, ako všetci. Niektorédeti si pamätajú nebo aj do troch rokov, ale to je výnimočne. Ako tak pozerámna Bibi, tak o taký mesiac ma ani neuvidí, ani počuť nebude."
Vtom prišiel oco. „Fíha, tu sa vypekajú koláčiky o dušu,"a úsmevom nám pocukroval tortičky. Bibi sa postavila a malým prštekomukázala na Elisabethku: „Thetha, tham." „Kam to ukazuje?" „Asi na jabloň." Čosom mu mala povedať? Že sa rozprávame s duchom? Ale že on ho nevidí? „Takpečte, pečte, ja idem dnu."
„Som sa doteraz neukázala kvôli tomu kurzu, som myslela, žeto nebude až také ťažké, ešte ho nemám. Neprešla som skúškou." „Aha," nemalasom chuť sa na rozhovory. Poznáte to, ono to raz príde a aj ten, čo kecáv kuse, mlčí. Načúva tichu. Ale Eli mlela. Za iných podmienok by som juvypočúvala, kde bola, aké skúšky, kto je Miro, či je tu aj Tibor, alejednoducho som nemala chuť. „Tak ty si dnes ukecaná," s nechuťou mi topripomenula. „Nie, nie, v pohode, vrav, čo máš na srdiečku," nechcela sombyť k nej zlá. „Majinka, možno už nežijem, ale dokážem dosť dobre vycítiťtvoje pocity. Práveže ešte lepšie. Drž sa. Ahoj Bibi a nezabudni na mňa.Ja na teba nikdy, bude z teba skvelý človek."
Mizla. "Nie, Eli, ja fakt som si chcela pokecať." Nemám radatakéto chvíle. Nebola tu vyše dvoch týždňov a ja ju tak odoženiem. Nemalasom nové info o nebi ani o nej. Kvôli sebe. Ľudia niekedy konajúneuvážene a hlúpo. Ale keď ich vnútro sa necíti na nič veľké, niekedy anina malé veci, nie je jednoduché byť vždy milý a prístupný.
Prvýkrát mi nezanechala žiaden korálik, dostalo ma to.
„Thetha pa," povedala Bibi a zamávala do vzduchu. „No.Teta išla pa." Tortička sa mi nepodarila a Bibi na mňa po zamávanívysypala lopatku s pieskom. Mala som ho všade. Aj v ústach. Ach, chuťdetstva.
Eli mi dala čas. Na usporiadanie myšlienok, pozametanie sa,vyhodenie smetí a hlavne na úpravu do pôvodnej podoby. Ale chýbala mi,tiež som mohla byť rýchlejšia.
