reklama

Byť matkou je vždy viac ako byť sestrou - The White Princess (filmová recenzia)

Dnes je tu niečo, čo osloví nielen priaznivcov histórie, ale aj rôzne romantické duše a ľudí snílkov s hlavou v oblakoch. Je tu príbeh, ktorý priam dýcha osudovosťou a je plný emócií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Seriál Biela princezná je pokračovaním o štyri roky staršieho seriálu Biela kráľovná podľa knižnej predlohy spisovateľky Philippy Gregory, pričom plynule naväzuje na udalosti odohrané v jeho poslednej časti. Aj napriek tomu, že mal seriál stanovený menší rozpočet ako tomu bolo v prípade Bielej kráľovnej, čo sa prejavilo okrem iného i v celkovej dĺžke seriálu (už iba 8 dielov), výprava sa mi zdala ešte o kúsok lepšia. Do očí však predovšetkým udrie výrazná zmena hereckého obsadenia - na Rebeccu Ferguson či Amandu Hale tu môžme zabudnúť, ich miesto na výslní si zabrali Essie Davis (staršia verzia bývalej kráľovnej Alžbety) a Michelle Fairley (staršia verzia Margaréty Beaufortovej). Popravde, pred zmenami, hlavne v hereckom obsadení, som mal trochu obavy, no našťastie som si na ne pomerne rýchlo zvykol. Hlavne Amandu Hale bolo veľmi ťažké nahradiť. Rád konštatujem, že v tomto smere voľba herečky Michelle Fairley bola celkom dobrá, aj keď hereckú charizmu mladšej verzie Margaréty Beaufortovej nedosiahla. Túto drobnosť však v určitej miere vyvažuje Jodie Comer (hlavná postava – mladá Alžbeta z Yorku), ktorá sa postupom času stala hlavným ťahúňom celej série. Pri mužskom hereckom obsadení najviac udrie do očí zmena hercov, ktorí si zahrali kráľa Henricha VII. (Jacob Collins-Levy) a kráľovho najvernejšieho spoločníka Jaspera Tudora (Vincent Regan). V porovnaí so ženským hereckým obsadením však tieto zmeny považujem skôr za pozitívne, hlavne čo sa týka Jaspera Tudora.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Biela princezná
Biela princezná 

Získať korunu je ťažké, no udržať si ju je ešte ťažšie

Seriál začína po bitke pri Bosworthe v roku 1485, ktorá ukončila viac ako tridsať rokov trvajúcu vojnu dvoch mocných šľachtických rodov. Tá vstúpila do histórie pod romanticky znejúcim názvom Vojna ruží. Na jednej strane stál rod Yorkovcov (biela ruža) a na strane druhej rod Lancasterovcov (červená ruža). V prvej časti na trón usadá Henrich VII. (predstaviteľ červenej ruže), ktorý v tejto rozhodujúcej bitke porazil kráľa Richarda III. Zakladá tak novú, tudorovskú dynastiu. Mier v krajine, podľa rady kráľovnej matky Margaréty ako i svojich radcov u dvora, zaisťuje svadbou s Alžbetou z Yorku, čím tiež dochádza k symbolickému spojeniu bielej a červenej ruže. Boj o moc však ešte ani zďaleka nekončí, ba práve naopak. Novopečený kráľ čoskoro pochopí, že i napriek tomu, že zisk koruny nebol vôbec ľahký, jej udržanie si bude vyžadovať ďaleko viac úsilia. Stoja totiž proti nemu mocní protivníci...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fikcia verzus história... História dostáva na frak

Biela princezná sa už tak nedrží reality ako tomu bolo v prípade Bielej kráľovnej, nemyslím si však, že by to bolo na škodu. Práve naopak. Pokiaľ sa divák aspoň trocha vyzná v tomto období britských dejín, ocení, akým zaujímavým spôsobom obohatila fikcia a domnienky autorov historické udalosti. Nemá význam menovať všetky odklony od reálnych udalostí tej doby, za všetky hádam stačí spomenúť dôležitý fakt, že v skutočnosti Alžbeta z Yorku vôbec, ale vôbec nezasahovala do politiky a svojmu manželovi Herichovi VII. v tomto smere s ničím nepomáhala. No ale zase na druhú stranu by táto nekonfliktnosť hlavnej postavy asi nikoho nebavila, takže muselo dôjsť na alternatívnu históriu. Čo je však hlavné, samotný výsledok pretavený do intrigánskej vysokej politiky stojí za to. V porovnaní s Bielou kráľovnou tu šachová partia medzi priaznivcami a odporcami tudorovskej dynastie už dokonca prekročila aj hranice Britského ostrovčeka - na svoje si prišli i Burgundsko so Španielskom. V tomto ponímaní ma zaujalo hlavne vyobrazenie španielskeho kráľovského dvora, asi tak nejako som si Ferdinanda s Izabelou Kastílskou vždy predstavoval. Škoda len, že išlo o krátku epizódku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Epickosť a osudovosť hlavnej postavy chytia za srdce

Veľmi zaujímavým mi prišiel i vývoj hlavnej postavy Alžbety z Yorku. Z nenápadného a milého dievčaťa sa postupom času stáva chladná a veľmi pragmatická žena, pričom tento prerod ju stál nemálo úsilia. S každou ďalšou časťou seriálu si ide čím ďalej tým bezohľadnejšie za svojim vlastným prospechom, postupne oslobodená od vplyvu svojej matky a svokry. Na druhú stranu však týmito morálne pochybnými skutkami ukončuje aj zdĺhavú vojnu oboch znepriatelených strán. Posledná časť seriálu potom všetky aspektu tohto jej postupného charakterového prerodu naplno vyjaví, čoho dôsledkom je i mimoriadne emotívna scéna v samotnom závere. Ide o niečo tak pocitovo silné, že slabšia dušička určite zaplače.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Malou ranou pod pás je predčasný koniec

Nemôžem tvrdiť, že by finále seriálu nebolo dostatočne temné a emotívne, v tomto kontexte však trochu zamrzí, že sa určité veci nedotiahli do konca. Je napríklad škoda, že dejová linka nedošla až do bodu smrti najstaršieho syna Alžbety a dediča trónu Artura. Takéto naplnenie kliatby, ktorú spolu so svojou matkou ešte v seriály Biela kráľovná uvrhla samotná Alžbeta na vrahov svojich bratov, by nepochybne prinieslo ešte väčší prílev emócií. Tiež je škoda, že sa tu autori trocha viac nepohrali so zaujímavým charakterom malého Henricha, budúceho kráľa Henricha VIII. Táto postavička v sebe skrývala ďalšie nevyužité možnosti, ako celý príbeh obohatiť. Z môjho pohľadu však tieto drobné obsažné nedostatky považujem len za takú malú ranu pod pás, ktorá kvalite seriálu uberá iba minimálne. Výsledný dojem je vynikajúci, preto si rozhodne tento seriál niekedy v budúcnosti pozriem ešte raz. A vôbec mi nevadilo, že tu muži celý čas hrajú iba druhé husle. Ide o také spestrenie zaužívaných zvyklostí a vymknutie sa stereotypnému trendu mužského boja o moc. Tento seriál je skrátka svetom, kde za nitky ťahajú predovšetkým ženy!

HODNOTENIE: **** (85/100)

KLADY:

Uveriteľná pekná výprava, epickosť vývoja hlavnej postavy, umné napojenie fikcie na realitu.

ZÁPORY:

Predčasný záver, pre laika potreba doplňujúcich informácií

 

Richard Zona

Richard Zona

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Obyčajný človek, ktorý sa učí vedieť, ženič nevie. Zoznam autorových rubrík:  Filmové recenzieHistóriaMoje úvahySúkromnéŠomranie

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu