Už dlhší čas uvažujem o slovíčku ohľad a jeho podobách. Stále viac sa totiž začínam stretávať s podobou „bezohľadnosť" a stále menej s podobou „ohľaduplnosť".
Dnes ma napríklad hneď ráno cestou do práce vytočila bezohľadnosť mladého metalistu, ktorý sa snažil hudobne vzdelať celý autobus č. 21 od zastávky SAV po zastávku Patrónka. Nie je to veľa zastávok, ale keď vám hučí dajaký ten hardcore metal, hudba, ktorá vám nikdy nerezala, alebo práve na ňu ráno nemáte chuť, tak je to skutočný trest na celý deň.
Slovíčko ohľad je o tom, že sa ohliadame, otáčame tvár k niekomu, prejavujeme záujem o niekoho. Aspoň ja to tak vnímam.
Hlavnou črtou bezohľadnosti je nezáujem o svoje okolie, ľahostajnosť voči všetkému čo sa nás osobne netýka a postavenie seba, svojich potrieb a záujmov pred všetkých ostatných bez ohľadu na následky. A hlavnou črtou ohľaduplnosti? Hlavne záujem o toho druhého, postavenie seba na druhé miesto, ale nemôžem nespomenúť, že tu môže figurovať aj určitá črta egoizmu skrytá v postoji: „Aby si tí druhí nič zlé o mne nemysleli". Ohľaduplné správanie môže vychádzať z empatie, ale je predovšetkým založené na zdravom ráciu nadobudnutom výchovou (v tej je základ) a vzdelaním. Také základné pravidlo, podľa ktorého by sme sa mali riadiť je: „To čo chceš aby druhí robili tebe, rob aj ty im", inými slovami: „To čo nechceš, aby ti robili iní, nerob ani ty im". Z tohto usudzujem, keď som už spomenula toho mládenca z autobusu, že by asi bol veľmi rád, keby mu pri uchu trešťal zo „susedových" slúchadiel dajaký Britpop či možno ešte horšie, s čím sa tiež často stretávam - techno.
Bezohľadnosť je keď si v MHD nedáme dole ruksak, lebo je nám to jedno, že niekoho, koho ani nevidíme, s ním „fackáme" a utláčame. Sme bezohľadní keď sa „narvávame" cez ešte vystupujúcich, len aby sme si v MHD mohli prví uchmatnúť miesto a potom sa ešte k tomu niektorí na dvojsedadle rozvalíme, ako by nám patrilo. Sme bezohľadní keď úplne strašne, ale strašne nahlas cmúľame cukrík (mne z toho vždy dupkom vlasy stoja na hlave a neviem, či sa mám vtedy otočiť k „cukríkocmúľačovi" a poriadne mu nahlas zamľaskať do ucha, nech sa uvedomí, alebo čo...). Bezohľadní sme keď v čakárni u lekára tvrdíme, že ideme iba čosi za sestričkou, ale pri tom, zostaneme v ordinácii aj 20 minút, keď prášime z balkóna koberec, fajčíme na balkóne či si striháme nechty, alebo sa češeme na balkóne a pod nami suseda má rozprestretú čerstvo opranú bielizeň. Bezohľadnosť je keď si nevážime prácu iných. Napr. keď sa správame v práci veľmi nedbanlivo a svoj neporiadok ospravedlňujeme slovíčkami: „Veď upratovačka to uprace". Chúďa upratovačka! To isté platí aj v hoteli. Chudere chyžné, keď musia upratať po nás ten neporiadok, ktorý si v hoteli dovolíme spraviť, lebo doma by sme to nikdy nespravili. Hovorievame často na takéto situácie, že sú chyžné a upratovačky za svoju robotu platené. Ale ako? Bolo by pekne, keby sme sa všetci v takýchto prípadoch vždy predstavili, že tu robotu vykonávame my.
O ohľaduplnosti a tom, že je to viditeľná forma úcty, alebo, že sa vo verbálnej komunikácii prejavuje taktnosťou, by sa ešte dalo písať, ale o tom niekedy nabudúce, keď budem mať na to náladu a dobrý dôvod.
