Od roku 2004 občianka Slovenskej republiky (vďaka mamine z Partizánskeho). Do vtedy Slovenka iba podľa ius sanguinis. Narodená v Chorvátsku, žila v Srbsku. Slobodná, bezdetná, bez záväzkov (okrem chodenia do práce a občasného upratovania vo vlastnej hlave a prenajatom byte). Mám 10 rokov praxe v štátnej kultúrnej inštitúcii, na deň presne 5 rokov v advokátskej kancelárii a v súčasnosti pracujem pre charitu. Moje záľuby - od umenia až po leteckú techniku. Rada pozorujem. Mám rada Aristotelovu logiku, Jungovu psychológiu a šťúranie sa v hlbinách ľudskej duše a ľudských reakciách. Zoznam autorových rubrík: Uhol pohľadu, Súkromné, Nezaradené
Napísať skutočne dobrý životopis nie je záležitosťou 15 minút a ani 1 hodiny. Nebuďte leniví a začnite svoje CV tvarovať. Berte ten čas, ako vašu investíciu na dosiahnutie vyššieho výnosu.
Ešte aj dnes, po vyše 20. rokoch života na Slovensku sa stretávam s otázkou A ty si čo? Srbka? Nebyť tej doloženej otázky týkajúcej sa príslušnosti k určitému národu, asi by som odpovedala, že som žena, beloška. Celkov
Podieľanie sa na tvorbe kníh, katalógov, brožúr, pozvánok a iného drobného tlačeného materiálu, ktorý v tlačiarni prechádza aj cez ruky grafikov, mi umožnilo mať dojem, že pre nich nie je nič horšie ako robiť vizitky. Chápem, nie je to pre tlačiareň žiadne terno keď sa objaví niekto kto chce 200 kusov. Ale aj tak... práca grafikov v prípade vizitiek je pre mňa stále veľkou záhadou, najmä keď ide o textové chyby.
Veľakrát som už počula, že si zdravie za peniaze nekúpim. Aj keď viem ako to bolo myslené, v súčasnosti nadobúdam dojem, že to v klasickej medicíne naberá význam – nekúpiš si ho, lebo na to nemáš. No a o tej inej medicíne, vlastne výrobkoch, ktoré sľubujú zdravie až za hrob – ani nehovorím.
Obavy a vzrušenie. Zaujímavá kombinácia pocitov a myšlienok, ktoré sa nám striedajú pred veľkou cestou do neznáma. Ak ideme sami, o to je vzrušenie ešte väčšie. Dokážeme sami zvládnuť letiská? Dokážeme nájsť ubytovanie? Zvládneme cestu do školy? Nestratíme sa v spleti uličiek? Nastúpime do správneho metra? Ale jasneže áno. A keby aj nie? Čo sa stane? Človek dokáže zvládnuť omnoho viac ako si sám myslí, že zvládne.
V súčasnosti môžete na internete nájsť pomerne dosť článkov o tom ako si vybrať a ako si zmenežovať jazykový pobyt. Je všeobecne známe, že sú jazykové kurzy v zahraničí zamerané najmä na mladých študentov (v rozmedzí stredná škola až koniec vysokej), ktorých rodičia sú solventnejší a sú schopní svojim ratolestiam zaplatiť tisíce Eur na pár mesiacov. Ale čo keď sa na jazykový kurz rozhodne ísť niekto ako ja? Niekto, kto si môže zobrať maximálne 3 týždne dovolenky, kto zabudol, že kedysi v minulosti už mal aj Kristove roky a kto si na takúto dovolenku šetril a šetril aby si ju jedného dňa mohol dovoliť?
