Od roku 2004 občianka Slovenskej republiky (vďaka mamine z Partizánskeho). Do vtedy Slovenka iba podľa ius sanguinis. Narodená v Chorvátsku, žila v Srbsku. Slobodná, bezdetná, bez záväzkov (okrem chodenia do práce a občasného upratovania vo vlastnej hlave a prenajatom byte). Mám 10 rokov praxe v štátnej kultúrnej inštitúcii, na deň presne 5 rokov v advokátskej kancelárii a v súčasnosti pracujem pre charitu. Moje záľuby - od umenia až po leteckú techniku. Rada pozorujem. Mám rada Aristotelovu logiku, Jungovu psychológiu a šťúranie sa v hlbinách ľudskej duše a ľudských reakciách. Zoznam autorových rubrík: Uhol pohľadu, Súkromné, Nezaradené
Chrípka ako choroba sama o sebe nie je ničím príjemným no mne tentokrát dobre prišla. Mala som konečne čas na oddych, na triedenie myšlienok, rozjímanie o vlastnom živote a zistenie ako je nesmierne ľahké stratiť samého seba v pracovnom kolotoči a v okamihu sa zo zamestnanca stať otrokom. „Ešte chvíľu dorobím toto. Ešte dopíšem poslednú vetu. Dokončím už len túto vec a vypínam stroj. Ešte len odložím tamto...“
Neverila som, že sa mi to stane. Že mojej, prvej vlastnej, obľúbenej práčke jedného dňa príde koniec. Nie, toto nie je sentimentálny článok venovaný jej pamiatke.
