Kultúra stolovania v našej škôlke v Nemecku je jedna z vecí, ktorá ma fascinuje. Dnes kúpim jedno veselé vedro a ešte veselšiu handru. Nech je im to obom jasné.
Moje deti raňajkujú v škôlke. Majú na to vyhradený čas od 7,45 do 9,15. Raňajky sa podávajú formou bufetových stolov. Nestane sa, že si dieťa nevyberie. Na pulte v strede jedálne sú esteticky naaranžované rozličné potraviny, taniere, šálky a príbory. Môžu si vziať celozrnné pečivo, maslo, tvaroh, nátierkový a plátkový syr, rôzne šunky, salámy (podávajú sa iba hydinové, už dlhé roky sa myslí na rôzne kultúry), med, marmelády, jogurt, ovocný tvaroh, müsli, nesladené Cornflakes, ovocie i zeleninu. Na pitie je v ponuke čaj, mlieko, jemne sýtená a nesýtená voda.
Deti jedia, keď majú chuť. Môžu ihneď po príchode, alebo počkajú na kamaráta. Do jedálne chodia deti odo dňa dovŕšenia tretieho roka. Stolovanie je totiž spoločenská záležitosť, mala by mať patričnú úroveň. Od malička.
Dieťa príde k pultu a obslúži sa. Naloží si na tanier, naleje si do šálky. Posadí sa s kamarátmi a raňajkuje. Nakladať si môže viackrát. Nemusí sa ponáhľať. Deti môžu filozofovať, uvoľnene, (nie hlučne), sa pri jedle baviť a jedlo si užiť. Musia však dodržiavať stanovené pravidlá. To, čo si naložíš na tanier, musíš zjesť. Je dôležité, aby si nakladali radšej menej a viackrát. Veľká kopa na tanieri vyzerá nevkusne, okrem toho by nechávali nedojedené zvyšky. Jedáleň je centrálna prechodová miestnosť. Viackrát som ako členka rodičovskej rady prišla za vychovávateľkami neskôr a to v čase, keď moji chlapci už jedli. Letmo mi zakývali na pozdrav a pokračovali vo vážnej debate s kamošmi. Partie pri stoloch vyzerajú dôležito a krásne komicky. Ako miniatúry dospelých.
Keď je dieťa najedené, položí svoj použitý riad na určený vozík. Nie halabala. Tanier na tanier, šálky k šálkam a príbor do určenej nádoby. Následne vezme pripravenú handru, namočí ju do vody v pripravenom vedre a utrie za sebou svoje miesto. Pretože deti nevedia handru vyžmýkať tak ako dospelí, postup zopakujú druhou, suchou handrou. Rovnako to platí v prípade, ak niekto niečo vyleje, či rozbije. Sú to deti. Stáva sa. Poutiera raz, dvakrát, trikrát, ale naučí sa a o to ide. Na celý raňajkový obrad dohliada jedna dospelá osoba. Pomôže, tíši prípadné príliš hlasné prejavy a v kultúre jedenia vychováva. Veľká pomocná ruka rodiča.
Obedy sa podávajú v triedach. Dieťa, ktoré má v daný deň službu, prestrie stôl pre všetkých. Taniere, servítky a príbor. Po jedle uprace, stôl a stoličky poutiera. Obed má jeden chod. Je to naše klasické druhé jedlo (mäso a príloha), alebo hustá polievka s pečivom. Každý deň sa podáva miešaný zeleninový šalát a dezert. Deti majú pred sebou prázdne taniere a nakladajú si z väčších mís samé. Princíp z raňajok sa opakuje. Menej, viackrát, ale dojesť. Dezert zvykne byť puding, mliečna ryža, ovocný šalát alebo v lete často nanuk. Môže ho zjesť iba ten, kto sa naje normálneho jedla a dodrží pravidlo "zo všetkého trochu". Ak sú na obed obľúbené rybacie tyčinky alebo grilované stehienka, (je jasné, že sa deťom do zemiakov a zeleniny veľmi nechce), inú možnosť nemá. V opačnom prípade má smolu. Dezert nedostane.
Sila kolektívnych pravidiel je neprekonateľná a funguje dokonale. Chlalani vedia, že za nich doma upracem. Zahráme sa teda na škôlku. Budú síce prekvapení, ale to nevadí. Ako vravievali moja stará mama, každé čudo tri dni trvá.
