U nás šlo od malička aj o farby. Nie som veľmi typ, čo rozpráva pred spaním o zelenine rozprávky za účelom presvedčenia mládeže o ich vitamínoch, či tvrdí, že od mrkvy sa naučí Miško a Filip pískať. (Pozdravujem mamku.) Máme radi farby a odkedy vnímajú svet vlastným vedomím, zistili, že...
Svetlo zelená s malými kúskami mrkvy a zemiakov je brokolicová. Minule mi vysvetlili, že brokolica je vraj karfiol, čo bol dlho na kolotoči a je mu zle. Preto je zelený. Okej, môže byť. Špenátová je tiež trochu zelená, ale je iná. Špenát v nej pláve nasekaný nadrobno, tam som si vždy istá „dupľou“, takže jej varím väčší hrniec. Zelený je aj hrášok. Najlepšia hrášková je vtedy, keď sa mi nevydaria estetické halušky a tak vraj vyhrá ten, kto zje tú najväčšiu.
Najlepšie sa chytila novinka. Hokaidová s krutónmi. To je úplna paráda, lebo jej uvarenie trvá neskutočných pár minút a ide na dračku. Netreba k nej nič, iba tekvicu, vodu, soľ a pár guľôčok čierneho korenia. Nikdy som ju nerobila so smotanou. Chutí nám presne takto. Krutóny buď pečiem na sucho z chleba, čo má doma, alebo kúpim hotové. Tešia sa, keď ju vidia pod nosom. Už vedia, že budú mať smiešne žlté fúzy a to je strašná sranda. Najnovšie videli tekvicu v rúre. Tiež to bolo zaujímavé, lebo chutí ako sladké zemiaky pečené s cukrom. Paráda. Vybavené.
Mám odskúšanú fintu. Stále, keď si robím niečo, čo by som asi spontánne neponúkla, naložím si to na tanier iba pre seba. Detská zvedavosť je fantastický pomocník. Najprv na to pozerajú veľkými čiernymi očami a mlčky jedia, čo majú naložené. Potom im to nedá... Čo to tam mám...či môžu ochutnať....a či ešte trošku...a tak sme si zvykli. Aj občas na tofu, kadejaké šaláty, ryby rôznych druhov, krevety, dusené zeleniny, syry či koláče bez krému, ale zase s ovocím.
Nemienim z nich však ani náhodou robiť uvedomelých dospelých posadnutých počítaním kalórií. Kdeže. Sú to normálne decká a milujú sladkosti. A aj ich dostanú. Zásadne však po jedle. A neznášajú ovsené vločky. Ale že by som sa kvôli tomu odkopávala....to nehrozí. Mne to tiež došlo až na staré, a nie detské kolená.
Teraz dosť zúria sople a vírusy a kadejaké iné jesenné "benefity". V kuse nám prší a riadne sa ochladilo. Chcelo by to vitamíny. Iste, dá sa to aj v sirupoch či tabletkách, v lekárni ich majú pre deti „dobludu“. Tak sme si urobili palmy a mysleli na leto.
A ježka, čo sa chystá na zimu, lebo vonku sa už čerti ženia. A nesmiem zabudnúť...zajtra mám úlohu. Vysvetliť, kto sú čerti a prečo sa chcú ženiť. To zase bude oriešok...
