Ja? Už ste veľkí, mohli by ste to skúsiť sami. To vááážne môžeme? Stoja nepohnute a mám ich chuť premenovať zo žiab na soľné stĺpy. Ale to by som musela začať vysvetľovať, čo soľné stĺpy sú (http://zuzanaherich.blog.sme.sk/c/363895/rozpravka-na-dobru-noc.html) a teraz máme fokus namierený inde.
Osem väčších jabĺk zbavíme jadierok a urobíme si z nich ďalekohľad.
Jablká nastrúhame. Miško musí ísť prvý. Vie, ako sa to robí. Filip pozerá a s netrpezlivým klepkaním kolena o podlahu čaká na svoj debut.
Bacha, ide to skúsiť. (V rámci BOZP povoľujem iba pár ťahov. Pre pocit dôležitého parťáka to úplne stačí.)
Do nastrúhaných jabĺk pridáme niekoľko vanilkových cukrov. My sme dali štyri. Kto si chce osladiť život viac, nech sa mu páči.
Jablkový koláč bez škorice je ako medovník bez medu. Niet o čom...
Na spodok vymastenej formy vysypeme trochu múky a strúhanky a pekne ju roztrasieme na celé dno. Vraj wauuu.
Jablká si rozdelíme na polovicu a jednu tam natľapkáme lyžicou.
Posypeme mletými orechami a tenkou vrstvou strúhanky. Pekne utrasieme. Postup od tľapkania jabĺk pre úspešnosť zainteresovaných zopakujeme. Môžeme si pomáhať pri sústredení jazykom. To je úplne v poriadku.
Koláč dáme piecť a kým bude hotový, urobíme si šľahačku. Kdeže v spreji! To predsa nie je žiadna sranda.
Miško chce mať tiež také smiešne biele bodky na tvári ako Filip, keď mu "kukal" do misky. :-D
No a samozrejme musíme otestovať, či je šľahačka dostatočne tuhá. To je ale strašne super kúzlo mamka, že sa nevyleje na hlavu.
Upečený koláč ozdobíme. (No čo už...policajt v službe...)
Odrežeme si kúsok a naaranžujeme. Nech to má nejakú úroveň.
Spraskáme ho celý.
Ozaj, ešte niečo. Čo sa v mladosti naučíš, o pár rokov na to babu zbalíš.
