Vdacna som vsak anglictine. V Nemecku si nou riesim na uvod vsetko. Obchody, institucie, skolku, lekarov...az mam pocit, ze ta nemcina snad tak surna nebude. Omyl. Ak chces vlkom byt, musis s vlkmi vyt. Patri sa, aj pracovat by clovek casom mal a tak zostava miestny jazyk primarnym cielom.
Ako normalni rodicia sme sa najviac sustredili na starsieho, trojrocneho syna, ktory po roku pobytu v slovenskej skolke zacal navstevovat skolku nemecku. Par noci sa mi spalo tazko. Ine zlozenie triedy (zmiesany vek deti od 3 do 10 rokov), novy denny rezim, cudzi ludia, cudzia rec... Ak vyberies hracku, dalsiu smies, az ked povodnu odlozis. Nie o chvilku, ihned. Kym tak neurobis, ucitelka bude stat nad tebou a ustrazi ta. Ked nieco vylejes alebo zaspinis stol pri ranajkach, mas pripravene vedro s handrou a za sebou umyjes.
Dnes je november. Skolku vobec neriesime. Je prirodzenou sucastou nasich dni a tesime sa do nej rovnako ako na Slovensku. Nas novy zaciatok nam tymto synator nesmierne ulahcil, za co mu s uctou dakujem a ked vyrastie, rada mu to pripomeniem. :-)
A mladsi rocny Filip? Svet gombicka. Napriek tomu, ze doma rozpravame vylucne slovensky, odpoveda "ja" a "EE", aj ked sme zatial nezistili, ci "ja" mysli ako ano, alebo ako ja, pan kral. :-D.
Detom by sme mali zavidiet. Skvelu pamat, uprimnost, otvorenost a ich dusu.
Boli zo zaciatku aj tazke dni a nervy na prasknutie. Deckam je to ale jedno. Ti vstavaju rovnako s usmevom ako predtym. Vecer hadze starsi synator vankuse a mladsi na oplatku cumliky presne tak, ako to robili v Kosiaciach. Chodit na hriby miluju rovnako ako u starkych na Spisi a santia na dvore ako u starkych v Kapusanoch.
Nemecko je teda nas novy domov. Este vzdy je pred nami dlha cesta prisposobovania sa a spoznavania. Skusame to teda brat ako velke dobrodruzstvo. Mam viac zaujimavych postrehov. Medzi najdolezitejsie vsak patri fakt, ze nase babky a dedkovia prudko stupli na cene. :-) Chybate.
