Pracovné prostredie, zvyky a štandardy, možnosti sebarealizácie, technické zabezpečenie, kvalita tímovej práce a komunikácia.
Lekári mávajú všeobecne dlhší pracovný čas. K obvodnému lekárovi, či špecialistovi v ambulancii sa dostanem dvakrát do týždňa do 18,00, raz v týždni do 20,00 a zvyšné dva dni priemerne do 15,00. Objednaný čas platí. V nemocnici, v ktorej pôsobí môj manžel, je pracovný čas anesteziológov od 7,00 do 16,30. Nadčasy však nie sú zriedkavé. Nadpracované hodiny sa čerpajú vo forme náhradného voľna v nasledujúcom mesiaci.
Program operácií je spracovaný v troch podobách. Formálnu, papierovú verziu, preberá anesteziológ na rannom hlásení. Program je k dispozícii aj na informačnej tabuli na chodbe operačného traktu. Lekár má k nemu prístup aj priamo počas operácií cez počítač, ktorý sa nachádza na každej operačnej sále. Alfou a omegou je maximálne využitie lekára v jeho pracovnej dobe. Tento základný princíp je zabezpečovaný špeciálnou funkciou - operačným koordinátorom. Každý deň je ním jeden z kolegov, ktorý zodpovedá za organizáciu celého tímu. Daný denný program pozorne sleduje, aktualizuje, riadi, eviduje zmeny. Zaznamenáva postupnosť operácií, ich odhadovaný čas, stav pacienta ("na ceste" na operáciu, operovaný, operácia ukončená"), mená pacientov, operačného tímu a anesteziológa. Nie je teda možné aby anesteziológ nevedel, kde sa ktorýkoľvek jeho kolega nachádza. Informácie o aktuálnej činnosti jednotlivých lekárov sú v dennom programe prístupné pre všetkých. Aj z týchto dôvodov má každý lekár služobný tablet.

Pauzu má lekár trikrát denne. Dve desaťminútové, (jedna dopoludnia, jedna popoludní) a 30 minút na obed. Presne. Za týmto účelom strieda priamo pri výkone kolega kolegu a vie, že dotyčný vymedzený čas dodrží. Dodržiavanie všeobecne platných pravidiel je normálne. Inšpekčné izby tak, ako ich chápeme na Slovensku, v ich nemocnici nie sú. Vzhľadom na neustálu zamestnanosť všetkých lekárov počas celej pracovnej doby postačuje jedna denná miestnosť. Lekár nezostáva v nočnej službe po svojej dennej. Nočnú službu začína vystriedaním denného kolegu.
Zaujímavá je komunikácia s pacientami. Predoperačné anesteziologické vyšetrenie si vyžaduje čas. Je bežné, že sa na dané vyšetrenie dostaví pacient s manželom, manželkou, či viacerými členmi rodiny. Ide o pokojný a pomerne dlhý rozhovor všetkých prítomných. Pacienti a ich blízki sa detailne zaujímajú o priebeh operácie, vedľajšie účinky, alternatívne možnosti liečby, priebeh anestézie, charakter liekov, kde sa budú nachádzať po prebudení a niekedy aj to , čo im po operácii oblečú. Táto diskusia je zároveň často momentom, keď sa dozvedia, (ak sa na to opýtajú), kto ich bude operovať. Operatér sa vopred nedohaduje a ani nerieši žiadnymi inými cestami. Pacient nie je objekt lekárovej praxe, lekár nie je pacientov nadriadený. Sú rovnocenní partneri, uplatňuje sa vzájomný rešpekt a dôvera. Svedčí o tom aj milý zvyk, keď operatér (lekár z mäsa a kostí, ktorý úkon na pacientovi viedol), hneď po ukončení operácie zatelefonuje príbuzným a podá informáciu, ako operácia dopadla a ako sa pacient má.
Prostredie nemocníc, spôsob práce, prístup personálu k pacientom a atmosféra pri liečbe, je odrazom života a kultúrnych zvyklostí v danej krajine. Nedávno som zaregistrovala výrok pána ministra o tom, že by sme mali byť so zdravotníctvom vlastne spokojní, lebo on je. Môj syn si tiež občas robí zo mňa srandu. Ale má štyri roky a je veľmi pravdepodobné, že z toho vyrastie. Alebo bude ministrom.