Prevádzačov uplácajú nielen za gumené člny, ale aj za dokonalý time managment. Načasovanie príchodu je kľúčové. A to do takej miery, že sú schopní len tak podaromnici vysedávať v utečeneckých táboroch susedných štátov, poprípade hrať človeče, čítať Kareninu a špárať si v nose iba preto, aby sa posledné kilometre k slovenskej hranici približovali výlučne počas predvolebnej kampane.
Rozmýšľam nad tým, prečo to nikdy nevychádza. Prečo nechodia a nechodia ako dotyčná v Žbirkovej pesničke.
Či to nebude náhodou tým, že Slovensko nikdy nebolo ich cieľovou krajinou. O tom ale pochybujem. Záujem o náš blahobyt je totiž nespochybniteľný. Keď si ho zaryto chránime až tak, že nám Únia začína smrdieť a hlásame neoblomnú ochranu SU-VE-RE-NI-TY, musí byť Slovensko dokonalý, zrelý, sebestačný štát, ktorý začne prekvitať jedine s múrmi na hraniciach. Takýto skvost si predsa nemôžeme nechať ukradnúť.
Alebo by to mohlo byť preto, že pravdepodobne netušia, kde Slovensko vôbec je. Túto verziu môžeme tiež s veľkou pravdepodobnosťou vylúčiť. Už je to nejaký ten piatok, čo si nás v zahraničí všimli. Stávame sa horúcim kandidátom na námet novej série Netflixu. V žánri, v ktorom dominoval Narcos. Taká pikantná klasika. Páchnucá politika, korupcia, špina, mafia, drogy a tak. Colombian style. Niet sa za čo hanbiť. Niektorí kandidáti dokonca tvrdia, že tento síce malý, ale podmanivý fliačik na mape nepotrebuje žiadny diktát, žiadnu kontrolu a žiadne spoločenstvo a všetci si majú „vytrieť zadok“, lebo iba táto krajina je jedinou požehnanou hrudou nielen v Európe, ale aj v celej slnečnej sústave. Preto silno pochybujem, že by utečenci netušili, kde budú konečne spasení.
Mohlo by to byť však tým, že mali medzi sebou podliaka, ktorý vyzradil ich strategický plán. Okrem notoricky známych arabských číslic a mešít za každou krčmou presiakli na slovenské božie svetlo (božie svetlo je všade na svete rovnaké, ale slovenské je určite jasnejšie) aj ďalšie detaily plánu. Začať majú údajne tým, že vyhodia z vlakov všetkých dôchodcov a študentov a budú sa voziť zadarmo, lebo všetky vlakové spojenia od Čiernej nad Tisou až po Dunajskú Stredu sú v letákoch prevádzačov ako absolútna vychytávka. Z propagačných materiálov sa dozvedeli, že v ŽSR sú pre vec až tak zapálení, že sa dymí z rušňov. To sa len tak nevidí. Vraví sa predsa, že lepšie raz zažiť, ako stokrát počuť. Ako druhé sa chystajú obsadiť pôdu, takže sa zo systému križovania vstupom tretieho subjektu stane hviezdicovanie. PPA to síce brutálne zaťaží, ale Slovák dokáže čakať na rozhodnutia aj desaťročia. Sme trénovaní. To dáme. Medzi novinkami sa objavila aj úplne čerstvá informácia, že ich deti vraj budú chodiť na fašiangové karnevaly zásadne s batohom. Majú tam mať síce desiatu a keksík, ale koho to bude zaujímať. Batoh je batoh a terorista je terorista.
Nuž, máme to ťažké. Ešte aj tí imigranti na nás kašlú. Skúsme teda porozmýšľať, čoho sa máme pri voľbe skutočne báť.
Imigrantov určite nie. Nikdy na Slovensko neprídu. Slovensko ich NE-ZA-U-JÍ-MA. Ak ich niekto k nám pridelí, bolo by to asi za trest. Nedajbože zablúdia na kebab k predavačom v zelenom tričku a problém je na svete.
Nemusíme sa báť ani „deštruktívneho mul-ti-kul-tu-ra-liz-mu a zničenia tra-dič-nej ro-di-ny“. Je žalostné, že to povie právnik, ktorý sám veľmi dobre vie, že tieto otázky prezident v skutočnosti vôbec neovplyvní.
Nemusíme sa báť ani Európskej únie. Poznám mnohých ľudí, ktorí hrdo hlásajú, že z nej chcú preč. Presne tých ľudí, ktorých vlastné deti žijú v západnej Európe, majú tam rovnaké práva, zázemie, priateľstvá. Úplne normálny, pokojný život. Ale to sme my. Okrem halušiek sa stal našou tradíciou aj dvojaký meter. Naše deti sú štastné vo svete, iné ležia v hroboch. Akékoľvek množstvo špiny bude na žiaľ pozostalých vyliate, sme povinní im to splatiť.
Verím, že sme pochopili. Že na každú jasnú otázku chceme konečne jasnú odpoveď. Omáčok, kopcovité smetiská prázdnych rečí, bludov, lží a verbálneho balastu sme sa napočúvali dosť.
Prezident zákony netvorí, nestojí na hraniciach so samopalom, ani neprideľuje deti na adopciu. Prezident nestraší výmyslami, nedémonizuje, nedehonestuje iné rasy, náboženstvá a kultúry. Nevyhráža sa a nepovyšuje sa nad zákon.
Prezident reprezentuje úroveň národa. Svojim vystupovaním, rétorikou, otvorenosťou, zmyslom pre spravodlivosť i rovnosť práv pre VŠET-KÝCH ľudí v krajine.
Voľme rozumne.
