Do školy som chodievala vlakom. Počas cesty som zásadne slúchadlá nepoužívala. Sústredila som sa na hlásanie zastávok a nehanebné odpočúvanie rozhovorov cudzích ľudí kvôli progresu v jazyku.
Bolo pochmúrne ráno, kvapky dažďa umocňovali vo vlaku pokojnú atmosféru. Vedľa rozprávala partia mladých ľudí anglicky. Na sedačke za mojim chrbtom znela taliančina. Páni v oblekoch s kufríkmi, stojaci pri dverách, debatovali francúzsky. Štát v štáte, ako sa Frankfurtu často hovorí.
Oproti mne, v protismere jazdy, sedela pekná mladá žena. Bola nenalíčená, napriek tomu prirodzene podmanivá, tmavé dlhé zvlnené vlasy jej prikrývali plecia. Mala mäkký, veľmi jemný výraz tváre, výrazné modré oči a harmonické črty. Pôsobila na mňa takmer nadprirodzene. Uprene hľadela na svoj tablet. V momente, keď sa uvoľnilo miesto v smere jazdy, presadla si ku mne. Na stanici "Airport Frankfurt" nastala obvyklá hromadná výmena pasažierov. Moje oči skĺzli na jej monitor. Hranice slušnosti som rýchlo pošľapala, aj tak ho videli všetci stojaci naokolo. Bola si istá, že jazyku týchto stránok nikto nerozumie. Vévévébláblá es ká.... Ako schudnúť z brucha. Koľko sérií, akých brušákov. Nezaujal ju príliš, preletela ho rýchlosťou svetla. Preklikla na iný článok. Prečo sa mužom páčia okrúhle zadky. Skončila som pri prvej vete. Prvýkrát mi bolo ľúto, že som musela vystúpiť. Celkom by ma odpoveď zaujímala.
Tajomstvo, že som vstúpila do jej myšlienok, som si nechala pre seba. Pred vyučovaním som si urobila kávu a pridala sa k priateľom do obvyklej rannej debaty. Ťahali sme spolu viac kurzov, boli sme skvelá osmička. Aj napriek tomu, že prišiel každý z nás z inej časti zemegule. O chvíľku si prisadol aj jeden domáci, Nemec od kosti. Náš Sebastian, koordinátor kultúrnych podujatí. Vždy veselý a usmievavý chlapík. Poznali sme sa už nejaký ten piatok. Po pozdrave nadšene spustil: "Dnes jeden nový, študenti moji. Viete, ako sa hovorí pekným ženám v Nemecku? Turistky."
