Keď sme sa presťahovali do Nemecka, boli ešte malí. Filip mal jeden rok, Miško tri. Bojovala som nielen s nemčinou, ale aj s tovarom. Neviem spočítať, koľkokrát som kúpila niečo iné, ako som mala v úmysle. Usporiadať ich dvoch na spoločný nákup bola moja malá životná výzva.
Prvou úlohou bolo zamestnať staršieho Miška. Filip si ešte užíval vo vozíku. Začala som na nákupy robiť dva zoznamy. Jeden v písanej forme, druhý na veľkom papieri, (niekedy aj na dvoch), kreslený. Kreslený zoznam dostal do ruky Miško, písaný som mala pre seba. Predsalen, istota je guľomet. Kreslila som všetko. Chlieb, mlieko, šunku a iné veci, ktoré bežná rodina nakupuje. Často úprimne hodnotil, že kresliť vôbec neviem. Lebo napríklad pór v mojej verzii môže byť aj nejaký párok, uhorka, cuketa, saláma alebo aj meč Starwars. Filip potichu prežúval praclík a sledoval, čo tak dôležité jeho brat robí. Asi nejakú misiu. Stále so mnou ten veľký papier konzultoval, boli sme partneri. Fungovalo to výborne.
Čas plynul. Miško spoznal v predškolskom veku abecedu, naučil sa čítať a Filipovi už sedenie v košíku pripadalo dávno nudné. V tejto fáze som pod každý obrázok napísala názov. Na skúšku. To už Filip Miškovi ochotne pomáhal. Kým sústredene Miško prečítal slovo, Filip to s nadšením uhádol podľa obrázku. S týmto režimom sme vydržali slušnú dobu.
Prišli čísla a nové pravidlo. Vitajte v realite, milé deti. Za spoluprácu pri nákupe si môžete vybrať nejakú odmenu do stanovenej ceny. Veľmi skoro zistili, čo je desatinná čiarka, čo znamená číslo pred ňou a po nej. Sledovala som ich, ako stoja pred policou so sladkosťami a počítajú spolu, až sa im z hlavy parí. To boli vážne porady a ja som sa chichúňala popod nos. Ale tak, aby ma nevideli. Lebo to sú pre nich veľmi vážne veci.
Dnes je Miško druhák a Filip prvák. Už nekreslím. Stačí nám jeden zoznam. Nevidia iba uhorku. Už vedia, prečo sú niektoré uhorky drahšie, čo to znamená bio a čo obyčajná chutná uhorka. Vedia, že žemľa je o jeden cent lacnejšia ako kaiserka. Že existuje maslový, ale aj celozrný toast. Že šunka v obaloch má nielen iné ceny, ale aj rozličnú hmotnosť obsahu. Pochopili rôzne druhy mäsa, aké asi na víkendové menu potrebujeme. A na záver hodia do košíka nejakú drobnosť pre nášho psa. Lebo veď on je tiež člen rodiny. Pri pokladni nákup vykladajú na pás spoločne. Dodnes zakaždým, keď platím, žasnú, koľko veľa peňazí stojí iba jedlo. (Samozrejme je ich predstava množstva peňazí adekvátne detská, ale rada ich v tom nechám.)
V súčasnom období je pre mňa nákup takmer relax. Slávnostne ma pasovali do úlohy asistenky a bankového poradcu. Takže radím a platím. Táto funkcia mi plne vyhovuje. Dovolím si tvrdiť, že celej našej svorke.
