Preto ma nenecháva chladnou to, čo sa v knižnej kultúre deje dnes. Ja viem, zdravie, ekonomika, ťažké časy – mnoho prívlastkov sa viaže ku koronadobe. Zápas s Kovidom 19 nie je jednoduchý. Izolácia vo vlastných domovoch má svoj pôvab. Užívam si ju aj ja, na záhradke, sadím, čistím, prekladám. A po večeroch čítam.
Mám v rukách knihu, ktorá má s dneškom mnoho spoločného. Volá sa Tvár sveta a napísala ju poľská spisovateľka Hanna Malewská. Je to široko rozvetvený príbeh zo šiesteho storočia, Rímsku ríšu si podmanili Góti. Nový cisár, Teodorich, patrí k ním a má neľahkú úlohu. Po časoch gótskych vojen, pustošenia vidieka aj provinčných miest, má nadviazať na staré rímske tradície, vniesť do nich nové „gótske“ poriadky. Nečakane mu do toho spadne ďalší problém – epidémia, ktorá sa šíri najmä v mestách a hustejšie osídlených oblastiach. Ľudia húfne umierajú na mor.
Táto skutočnosť ma tak trochu prekvapila, pretože oficiálne vzdelávanie o more počas zániku Rímskej ríše nič nehovorí.
Málo vraví aj o úpadku rímskej kultúry, civilizácie, umenia.
Paralela s dneškom je očividná.
Vnímam všetky snahy novej vlády. Večer si ako väčšina Slovákov sadám k televízoru a počúvam o nových opatreniach, ktoré majú zabrániť šíreniu Kovidu 19 a prepadu ekonomiky.
Nepočujem však žiadne opatrenia, ktoré by zabránili úpadku slovenskej kultúry a umenia. Keďže sa od detstva venujem literatúre – a teraz už aj profesionálne – tak ma zaujíma predovšetkým knižná kultúra.
Nuž, je to s ňou biedne.
Toto už nie je o Popoluške a princovi, čo ju príde zachrániť.
To je len o hŕstke popola malých slovenských vydavateľstiev, na ktoré sa menia ich zámery a sny o tom, ako budú vydávať našu, pôvodnú, slovenskú tvorbu. Aj predtým to bolo ťažké. Teraz je to už nemožné.
S príchodom novej pani ministerky Natálie Milanovej som dúfala, že sa čosi pohne. Uvádza totiž v svojom profile, že miluje históriu (tak ako ja), vydala knižku, založila zážitkové divadlo pre deti. Povedala som si: možno to bude človek práve pre mňa.
A každý deň som si otvárala webovú stránku Ministerstva kultúry, zvedavá, či sa tam bude niečo diať. Potešili by ma akékoľvek správy, dávajúce nádej.
Posledná aktualita tam bola pridaná 13.3.2020. Má burcujúci názov: Dôležitá informácia pre verejnosť. Tou informáciou je, že Ministerstvo bude pracovať v krízovom režime.
Odvtedy nič.
Nie, nechcem nikoho kritizovať, božechráň, nie som z tých, ktorí sypú hrach pod nohy nových Jánošíkov. No veľmi by ma potešila akákoľvek informácia, ktorá by mi dala nádej, že malým slovenským vydavateľom a kníhkupcom neznie umieračik a že im svitne na lepšie časy.
Zatiaľ je to len o čakaní. A strachu z toho umieračika.
Tak pôjdem robiť to, čo ma upokojuje: popíjať kávu na terasu, sadiť muškáty do črepníkov, chystať záhony na zeleninu, ďalej si čítať knihu Hanny Malewskej Tvár sveta – a písať svoju. O Kvádoch, žijúcich na území Slovenska a Moravy, ich bojoch s Rímskou ríšou, ich mieste v našich dejinách.
A keďže má pani ministerka rada históriu, rada by som jej ju niekedy darovala – až ju dopíšem a až sa mi ju podarí vydať.
Kedy, kde, a či vôbec, neviem.
