V tomto blogu si povieme pár slov o tom, že družstvo nie je charita. Je to posiľňujúci vzdelávací spôsob vedúci k svojpomoci a solidarite.
V praxi sa často stretávam s nepochopením funkcie družstiev. Niektorí si myslia, že družstvo je nejaká charita. Družstvo ale nie je charita, v ktorej dostanete niečo zadarmo. Mohli by sme to interpretovať aj tak, že v družstve sa nič zadarmo nerozdáva, ale že je to skôr vzdelávací mechanizmus, ktorý učí členov družstva ku svojpomoci a zároveň k dosiahnutiu spoločného družstevného cieľa. Družstvo je forma podnikania a členovia tvoria jej obsah. Alebo ešte inak, družstvo je prostriedkom, členovia sú zdrojom. Ide o vzťah, kde každý vyhráva. Ak vyhráva družstvo, vyhráva aj člen. Práve svojpomoc je tým tmelom, ktorý stojí za vznikom každého družstva. Keď väčšine ľudí nemá kto pomôcť, a sú odkázaní len sami na seba, môže byť riešením ich vzájomná pomoc a svojpomoc. Presne tak vzniklo aj prvé úverové družstvo na svete v Sobotišti, pretože vtedajším drobným remeselníkom a hospodárom nemal kto pomôcť finančne (pre banky neboli zaujímaví), preto sa museli spojiť a pomôcť si sami. A veruže si aj pomohli a dali impulz na vznik ďalších družstiev.
Družstvá sú podnikavé spoločenstvá ľudí, teda spoločenstvá podnikavcov a nie lenivcov. V družstve sa riešia potreby členov, ale riešia sa takým spôsobom, že sa vytvorí bezpečné prostredie a v ňom členovia napĺňajú svoje ciele. Čiže si sami svoju potrebu aj realizujú k svojej spokojnosti. Neurobí to nikto za nich. V tomto prostredí (povedzme, že na tomto trhu) funguje vzájomná výmena na princípe výhra-výhra. Potrebujete zamestnanie? Vytvoríte zamestnanecké družstvo. Potrebujete peniaze? Vytvoríte úverové družstvo. Potrebujete lekárov? Vytvoríte zdravotnícke družstvo. Potrebujete lacnejšie potraviny? Vytvoríte spotrebné družstvo. Chcete výhodne cestovať? Vytvoríte cestovateľské družstvo... atď..
Dobrým príkladom sú elektrické družstvá v Amerike, kedy farmári potrebovali elektriku, ale štát vtedy nemal prostriedky (peniaze), aby im pomohol. Jediné čo urobil, nekládol im polená pod nohy a vytvoril im na to vhodné prostredie (zákony). A tak si farmári vytvorili svoje družstvá a sami si tú elektriku dotiahli do fariem. Vytvorili si vlastné prostredie a urobili to, čo bolo treba, svojpomocne. Nikto to neurobil za nich. Výsledkom bolo, že všetci členovia mali elektriku. To bol ich cieľ na začiatku. Nepotrebovali zisk, potrebovali elektriku.
V takom elektrickom družstve sa mnoho ľudí uplatnilo aj v zamestnaní. Bolo treba pracovať na budovaní rozvodnej siete po celých štátoch, bolo nutné všetko menežovať, riadiť, kontrolovať či sa to robí dobre, dodávať materiál, faktúrovať, predávať, bolo treba chodiť od domu k domu a podpisovať prihlášky do družstva, takže uplatnenie našli aj vtedajší "obchodní zástupcovia". Mnohí podnikaví členovia si v tomto bezpečnom prostredí našli svoju prácu, svoje zamestnanie, prípadne rozbehli svoje vlastné podnikanie. A to všetko pod jednou strechou - tou DRUŽSTEVNOU so spoločným cieľom, teda aby všetci mali na svojej farme elektriku! Dnes v USA 20 % elektrickej energie pochádza práve z družstevných elektrární.
Zhrniem to. V tomto konkrétnom prípade (ale týka sa to všetkých družstiev na svete) si členovia družstva na to, aby si splnili svoju potrebu, vytvárajú vlastné PROSTREDIE, v ktorom sa REALIZUJÚ. Musí to byť však prostredie, kde funguje vzájomná výmena na princípe výhra-výhra. Stanem sa členom elektrického družstva, urobím čo je treba a odmenou mi bude elektrika na mojej farme. Každý člen sa môže realizovať (ako presne, to si určia členovia v stanovách), ak má na to samozrejme predpoklady a chuť. Pomôže družstvu a zároveň aj sebe. Ak chcete vedieť ako to prebieha, pozrite si jeden vynikajúco spracovaný video materiál (3 min.), aká je skutočná úloha družstiev.
S úprimným pozdravom
Zuzana Lukáčová, družstevníčka
