Mám pocit, že na Slovensku žijeme v informačnom vákuu, čo sa týka témy tradičného družstevníctva. Nemôžeme sa preto čudovať, že o tom ľudia nič nevedia. Keď pri bežnej debate spomeniete družstevníctvo, tak väčšine ľudí prebehne hlavou model socialistického družstva. Klasické jednotné roľnícke družstvo, ktoré fungovalo takmer v každej dedine a meste. Niekoho napríklad pri slove družstvo napadne skvelý film Vesničko má středisková. Niekto si zase predstaví futbalové, či bytové družstvo. Všetky tieto družstvá však s klasickým modelom Družstevníctva, ako ho chcem predstaviť v tomto článku, majú už veľmi málo spoločné.
Slovo DRUŽSTVO sa aj vinou kolektivizácie v časoch socializmu veľmi sprofanovalo. Tí skôr narodení si ešte pamätajú, že sa vtedy združovalo všetko, niekedy aj pod hrozbou trestu. Vtedajší režim to obhajoval tým, že "v jednote je sila", čo je síce pravda, ale sami dobre viete, že ak máte dávať alebo robiť niečo pod tlakom a hrozbou, tak sa Vám to sprotiví. Pravda je však aj to, že jednotlivec nikdy nedosiahne sám toho, čo by mohol dosiahnuť v spolupráci s ďalšími. Ak sú však tieto princípy prekrútené a zabudne sa na najzákladnejší zmysel a hodnotu, pre ktorú sa ľudia dali dokopy, výsledok môže byť rôzny. Potešujúci pre mňa je fakt, že skutočné Družstevníctvo, ako budete mať možnosť čítať nižšie, má svoje základy práve na Slovensku, na čo môžeme byť právom hrdí. Slovensko patrí ku krajinám s najdlhšími družstevnými tradíciami.
Poďme sa pozrieť na minulosť Družstevníctva v jej skutočnej podstate. Pozrieme sa na to, čo bolo tým motívom, že sa individualizmus jednotlivca (v dnešnej dobe veľmi viditeľný), začal meniť na spoluprácu.
Vôbec prvá myšlienka na spoluprácu sa začala objavovať vo veľmi nepriaznivých časoch, keď sa zrušilo nevoľníctvo a remeselníci a poľnohospodári, ktorí dovtedy mali zabezpečený odbyt pre svojho pána, zrazu nevedeli kde majú svoje výrobky resp. úrodu predávať. Nebol vybudovaný žiaden systém ani žiadna štruktúra na predaj. Bolo to hluché obdobie, kde sa niečo zrútilo, ale ešte nebolo postavené to nové. Vznikol priestor pre priekupníkov a úžerníkov. A tu niekde vznikla prvá myšlienka na spoluprácu, ktorá pomáhala roľníkom a remeselníkom prežiť. Títo sa začali združovať do rôznych spolkov, kde si spolu nakupovali to čo potrebovali, vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si to medzi sebou predávali za lacnejšie. A začali takto spolupracovať.
Historický kalendár družstevníctva uvádza, že prvé spotrebné družstvo na svete vzniklo v roku 1844 v anglickom meste Rochdale. Založili ho anglickí remeselníci. Družstvo bolo založené na dvoch základných princípoch, na princípe svojpomoci a vzájomnej spolupráce.
Nezávisle na ňom, niekoľko mesiacov neskôr v roku 1845 založil Slovák Samuel Jurkovič prvé úverové družstvo v Sobotišti. Nazval ho Gazdovský spolok. Jurkovič bol priekopníkom slovenského a európskeho družstevníctva. Je to skvelý pocit, že s myšlienkou vzájomnej pomoci prišiel náš rodák. Žeby sme to mali my Slováci v krvi?
Samuel Jurkovič okrem iného napísal: „Nepovstal náš spolok Gazdovský ani z hlbokého mudrovania ani dajakým umením, ale nie ani plodom sebectva, lež vyrástol zo samého Slovenského ľudu a národa, ako z lipového jadra."
V tom čase pociťovali roľníci a remeselníci nedostatok úverov. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Pre svojich členov obstarával lacný úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným sporením a vkladaním úspor do družstevnej pokladne. Peniaze vložené do Gazdovského spolku zostali vo vlastníctve členov, tí s nimi nemohli po dobu 6 rokov nakladať. Takto získané peniaze sa používali na poskytovanie pôžičiek za nízky 6%-ný úrok. Úroky úžerníkov sa pritom v tom čase pohybovali okolo 50%!
Spolok ochotne poskytoval pôžičky remeselníkom na rozšírenie dielne či zlepšenie výroby. Členovia spolku prijali záväzok, ktorý stanovoval podmienky, za ktorých mohol žiadateľ získať pôžičku (napríklad mravne a čestne žiť, vyvarovať sa opilectvu, nočnému túlaniu a hraniu v karty). Mravný život vyžadovali aj od svojich dlžníkov. Pôžičku mohol dostať iba statočný, usilovný, pracovitý a šetrný človek. Lacnejší úver umožnil členom, aby zlepšili svoje sociálne podmienky a neboli závislí od početných úžerníkov. Jurkovič zahrnul do stanov aj úlohu, aby družstvo naučilo svojich členov hospodáriť, aby ovládli najzákladnejšie pravidlá racionálneho a úsporného hospodárenia so svojim majetkom a predovšetkým s úverom získaným od Spolku.
Stanovy Spolku vychádzali z niekoľkých zásad. Hlavnou z nich bola „všetci (členovia) sú za jedného, jeden je za všetkých.“ Členovia teda ručili za záväzky Spolku neobmedzene. Ďalšími zásadami boli: dobrovoľnosť vstupu, svojpomoc, vzájomnosť a samospráva.
Dodržiavanie stanov podliehalo kontrole a za ich opakované porušenie existovali sankcie. Najprísnejšou bolo vylúčenie člena bez vrátenia jeho dovtedajších vkladov.
Vznik Gazdovského spolku bol inšpiráciou a vzorom pre zakladanie ďalších úverových družstiev. Účelom úverových družstiev bolo zbierať drobné kapitály dedinských ľudí, podporovať sporivosť a zachraňovať pre zdravý hospodársky obeh aj groše, ktoré mali dedinčania poskrývané a mŕtvo ležiace, ktorých bolo na dedinách mnoho. To čo sa nerozpožičalo, slúžilo potom na financovanie ďalších potravných resp. spotrebných družstiev.
Postupne sa formovali základné princípy družstevníctva ako sú dobrovoľnosť vstupu, vzájomnosť, rovnosť a svojpomoc, ktoré zostali v platnosti napriek meniacim sa podmienkam, charakteru i postupne vznikajúcej pestrej skladbe družstiev, ktoré plnili stále rozmanitejšie úlohy (spotrebné, potravinové, výrobné, mliekarenské, liehovarnícke a iné...). Družstvá veľmi rýchlo potvrdili svoju životaschopnosť a zapustili hlboké korene nie len medzi Slovenským obyvateľstvom ale i medzi ďalšími národnosťami Uhorska.
Myšlienka družstevníctva bola od začiatku založená hlavne na tom, že všetci robia to, na čom sa dohodnú. Každý mal rovnaký počet hlasov, a aj keď bol niekto bohatý a dal do družstva väčšie množstvo peňazí, nemohlo sa stať, žeby iných prehlasoval. Cieľom družstva bolo naplnenie potrieb jeho členov, naplnenie spolupráce, nie zisk. Táto sociálna ekonomika bola zaujímavá aj v tom, že viedla k zamestnanosti. Na tomto fungujúcom systéme sa ukázalo, ako dobre model funguje, ak ľudia majú vo svojich rukách rozhodovanie. Slobodne si volili svoje vedenie, sami si rozhodovali čo budú robiť. Nikto im nič zhora neprikazoval a ani im nič neplánoval.
Rozkvet družstevníctva bol nepopierateľný. Hlavne úverové družstvá zohrávali významnú úlohu. Výhodou bola ich organizácia, pretože boli decentralizované. Takto mohli lepšie reagovať na požiadavky svojich členov, regiónu a prispievať k jeho rozvoju. Dokázali vďaka svojim nízkym prevádzkovým nákladom poskytovať lacné úvery a zisk prerozdeľovali medzi členov. Svojpomocne – bez štátnej pomoci dokázali vyriešiť finančnú situáciu svojich členov alebo klientov.
Družstevná forma bola formou svojpomoci, tá však nebola zlučiteľná s ideami socializmu. Útlm prišiel v časoch, keď sa zmenil zákon a družstvám sa vzala možnosť samostatne sa rozhodovať, oklieštila sa samospráva družstiev a rozhodovanie sa dostalo do rúk politikov. Politici začali družstvám diktovať čo majú robiť. Presadzoval sa centralizovaný spôsob riadenia a ten už nerešpektoval základné družstevné princípy. Riadenie odspodu sa zmenilo na riadenie zhora. Zmenou režimu na kapitalistický sa niektoré družstvá nedokázali prispôsobiť, dostali sa do dlhov a preto väčšina z nich zanikla.
To však nemení nič na veci, že družstvá so svojou organizačnou štruktúrou a hlavne myšlienkou svojpomoci mali veľký význam pre svoj národ. Ich miesto sa radilo v mestách a na dedinách hneď za kostolom a školou. Družstevníctvo ako také, vytvorilo mnohé kladné hodnoty, ktoré prispeli k tvoreniu a budovaniu lepšieho života. Družstvá patrili k najväčšej organizácii, v ktorej sa hlásali také hodnoty ako svornosť, dôvera, jednota a disciplína. Myšlienka vzájomnej pomoci bola pre mnohých družstevníkov samozrejmosťou.
V Hospodárskom kalendári pre roľníkov a družstevníkov z roku 1941 a tiež vo vtedajších novinách sa písalo:
Družstvo je tvojim najlepším priateľom, čaká vždy na teba, aby ti pomohlo v ťažkostiach.
Družstvo je a musí byť vzorom poctivej práce a lásky k blížnemu.
Rozumný človek nehľadá pomoc u cudzieho, ale vždy len vo svojom družstve, lebo vie, že družstvo mu pomôže dobre a nezištne.
Čo obetuješ pre družstvo, obetuješ pre seba a pre svojich potomkov.
Družstevné princípy si vyžadujú slobodu jednotlivca, a možnosť autonómneho jednania, sú založené na pochopení a nie na nenávisti, na tolerancii a nie na agresii, na vzájomnej pomoci nie na vnucovaní, cieľom je zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok života. Družstvo predstavuje základ ekonomickej demokracie.
Ale aj takéto sa písalo v novinách:
Hlupáci a zlomyseľníci sú najväčšími škodcami družstevníctva.
Rozkvet i úpadok každého družstva je v rukách jeho členov.
Pamätajte že niet na svete zlého družstva, bohužiaľ je však ešte veľa zlých členov.
Nedôvera, závisť a nesvedomitosť, sú vždy príčinou úpadku Družstva.
Družstvá sa mohli rozvíjať iba vtedy ak mali dostatočný vkladový kapitál a veľa nových členov. Aj funkcionári v družstvách si uvedomovali, že potrebujú nájsť cestu, po ktorej budú do družstva prichádzať jednak noví členovia a jednak nové peniaze. A tou cestou bola dôvera. Áno, čítate správne. Toto čarovné slovo poznali aj minulosti a platí aj dnes. Keď občania dôverovali, keď verili, že ich vklad v družstve je dobre opatrený a zaistený, už bol družstevný boj vyhratý a úspech družstva zaistený.
Čím všetkým si získavali dôveru v minulosti?
1.Vhodným výberom družstevných funkcionárov.
Museli to byť ľudia statoční, pracovití, znášanliví, rozumní, majúci vplyv medzi ľuďmi, na verejnosti obľúbení. Dedinskí ľudia nenávideli funkcionárov sebeckých, neznášanlivých, mravne chybných, povýšených, ženúcich sa za mamonom. Družstvo v pravých rukách kvitlo a vzmáhalo sa, v rukách druhých upadalo, rozväzovalo sa ako pretrhnutý snop.
2.Zachovaním úradného tajomstva.
3.Slušným zaobchádzaním so stránkami.
4.Poriadkom vo vedení, úradovaní.
5.Pohotovosťou pri výplatách, čiže likviditou.
6.Valnými zhromaždeniami.
7.Družstevnou tlačou, výchovou.
8.Vlastným družstevným domom.
Ak sa tieto faktory dodržiavali, bolo to na prospech družstevnej veci. Získanie dôvery od ľudí spôsobovalo, že pribúdali aj noví členovia, ktorí používali služby družstva. A tak sa aj zapojili do veľkej a stále sa vzmáhajúcej rodiny družstevnej. Kto sa už dal do služby družstevnej, musel v nej vydržať, nebáť sa začiatočných alebo prechodných neúspechov. Práca v prospech družstva bola práca veľkej ceny. Členstvom v družstve sa ľudia stávali členmi veľkej rodiny, kde všetci mali spoločný cieľ a spoločne si napĺňali svoje potreby.
Tak takéto boli družstvá v minulosti, ešte predtým, ako ich postihla centralizácia a socialistický spôsob riadenia. Zoberme si z minulosti to dobré, čo nám družstvo dáva a na to zlé sa pokúsme zabudnúť.
A aké sú družstvá, ktoré vznikajú v súčasnosti?
Družstvá v súčasnosti aj so svojimi orgánmi zabezpečujú demokratické riadenie a riadia sa princípmi družstevnej demokracie v zmysle stanov družstva. Umožňujú účasť členov družstva na jeho riadení a kontrole a súčasne presadzujú záujmy jeho členov. Družstvá sú opakom individuálneho podnikania. Dôvera v ľudí tu zohráva veľmi veľkú úlohu. Tá dôvera, ktorá sa v dnešných časoch tak ťažko hľadá a ktorá bola príčinou hospodárskej krízy. V družstvách je však dôvera podporená aj demokratickým riadením a kontrolou, pretože najvyšším orgánom je Členská schôdza, ktorá je zložená z členov a tým je zabezpečený aj správny chod a fungovanie družstva.
Ak ste pripravení na zmenu a nechcete sa spoliehať iba na štát, začnite hľadať také modely fungovania, ktoré naplnila Vaše potreby. A dobre fungujúce Družstvo, ktoré presadzuje záujmy jeho členov a má pre nich pripravenú kvalitnú víziu, môže byť skvelým začiatkom...
