Náš volebný zákon totiž umožňuje prihlásiť sa za poplatok komukoľvek na trvalý pobyt kdekoľvek na Slovensku, a tak voliť starostu v spomínanej doline mohli ľudia z východu i zo západu bez toho, či majú k prostrediu vzťah, alebo či majú seriózny záujem o jeho rozvoj. Ale mali trvalý pobyt, i keď len niekoľkodňový, a to bolo rozhodujúce. Pomohla som si s uvedenými citáciami z jedného blog.SME.sk denníku, pretože akosi vystihujú to naše veľavravné slovenské dianie a správanie sa. Informácia stará dva roky, no má aktuálne znenie aj v dnešných dňoch. Pokiaľ o nás rozhodujú oni a nie my. I keď - kto je v tomto prípade ten hlupák?
Takýmto spôsobom je možné, aby sa na post starostu či poslanca dostal ktokoľvek, kto chce, alebo koho tam oni chcú mať. Opakovane píšem, „oni“, mám na mysli tých, ktorí chcú presadiť svoj záujem na úkor ostatných, napr. domácich za účelom realizácie investičných zámerov. Tak aj toto je u nás možné. Sme zrejme krajina neobmedzených možností. A zároveň obmedzených investičných plánov. Alebo je to len v obmedzenosti nás domácich? Nie! Myslím, žeby to bolo príliš silné tvrdenie a súdenie nás, domácich. Otázkou je, čo všetko náš „právny štát“ umožňuje. A aké silné pozície vytvára pre tých, ktorí na to majú. Financie, doplním. Pretože, ako sa píše v článku, pod Chopkom sú lukratívne pozemky, a čaká sa na schválenie územnej plánovacej dokumentácie obce. A potom môžu prísť investori. Potom sa môže stavať ďalšia lanovka, a ďalší hotel. Ďalšie služby. No voľajako sa v tom všetkom pozabudlo, že všetky zámery by mali byt kontrolovateľné a kontrolované. S jasnou koncepciou. No ako tomu veriť, keď už na začiatku všetkého sa stala chyba, a starostu volili Žilinčania, Bystričania, Košičania ... Bratislavčania, a tak udali tempo tí, ktorí tu nežijú, ale majú vraj vážny záujem o zveľadenie prostredia v prospech nás všetkých...
