Pri vzájomon hecovaní, a doberaní, a …Ako náhle do toho vstúpi irónia, sarkazmus, už nie je ďaleko od agresie a dokonca hanlivých vulgarizmov.
Otázka znie, ako reagovať (či nereagovať) na takéto poznámky? Poznámky typu: „Slováci jse už zbalili!“…“Slováci nám nepřají a nikdy nepřáli!“…“Češi, to jsou hráči…máme alespoň stříbro, a co vy?“ Mnohí z nás sa dlho ovládajú a nereagujú vôbec na takého podnety, nevstupujú do takýchto „intelektuálnych“ rozhovorov, pousmejú sa, vzdialia sa.
Iní, ktorí sa nedajú príliš rýchlo vyprovokovať, nájdu cestu vtipnej kompenzácie.
„Dnes budeme hádam držať palce našim bratom!“, vraví jeden.
„Čo si! Veď Bielorusi vypadli už vo štvrťfinále!“, prichádza odpoveď.
Kde sa v nás berie takáto „nevraživosť“? Domnievam sa, že je to len zapojenie obranného mechanizmu zo strany nás, slovákov, ako aj malinká závisť, že naši chlapci domov neprinášajú nič…I napriek pomerne nepresvedčivým výkonom čechov, predsa len ukázali, že to vedia. Že vedia zvládať stresové situácie, a zapojiť tú sebe vlastnú českú náturu, chtivosť a zarputilosť. Asi majú šiesty zmysel.
Ale nevadí. Máme nádej! Máme na to! A naše snaženie môžeme deklarovať na MS 2011 u nás doma!…alebo i skôr. Budeme len radi. Budeme len radi hrdí.
