Obdobie rímskej literatúry

Antika,súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru, predstavuje obdobie trvajúce viac ako tisícročie; asi od roku 700 pred n.l. do konca 5. stor.n.l. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojím vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.

RÍMSKA KULTÚRA

Rímska kultúra nebola pôvodná a samostatná. V čase rozvoja rímskej kultúry ju grécka ovplyvňovala zo všetkých strán. Grécka kultúra vtedy prežívala obdobie svojho rozkvetu ,preto je veľmi logické ovplyvnenie rozvoja rímskej kultúry gréckou. Osvojenie si cudzej kultúry v Ríme však zapríčinilo, že ju neprijal všetok ľud a tak sa táto kultúra obmedzila len na vrstvu boháčov.
Významnou časťou rímskej kultúry je architektúra. Tak ako Gréci, aj Rimania uznávali zo všetkých výtvarných umení iba architektúru za dôstojné povolanie slobodného občana. Ďalšou významnou zložkou rímskej kultúry je sochárstvo a maliarstvo, no rímske sochárstvo sa na rozdiel od gréckeho nevyvinulo z príbuznej remeselnej výroby, pretože tej ešte v období ranej republiky nebolo. K rímskej kultúre však neodmysliteľne patrí aj literatúra, kde grécka kultúra svoj vplyv uskutočňovala najmä v dráme. Skôr, než začneme hovoriť o literatúre v tomto období musíme si spomenúť fakt, že rímska literatúra nevznikla ako grécka z ľudovej tradície, ale vyvíjala sa pod gréckym vplyvom. Písala sa epika, dramatické básnictvo, z ktorého najmä komédie, náučná literatúra, nakoľko rímska vládnuca vrstva mala záujem iba o také poznanie, ktoré jej bolo na osoh. Z náučnej literatúry sa písala najmä právnická literatúra, ktorá sa starala o ochranu majetku vládnucej triedy; filozofické spisy, najmä stoické, v ktorých rímska aristokracia hľadala životnú oporu. Z drámy sa písala aj tragédia, ale tá nebola až tak obľúbená. Divadlo sa nikdy nestalo u Rimanov potrebnou súčasťou každodenného života. U nich ho nahradili gladiátorské hry.
Rozvoj epiky súvisel s rozvojom rečníctva a dejepisectva. Poézia dosiahla svoj vrchol až za vlády cisára Augusta.
Práve z dôvodu, že rímska kultúra prevzala mnohé prvky z gréckej kultúry často ju literárny kritici a historici označujú, ako mladšiu sestru gréckej kultúry.
Najvýznamnejší predstaviteľ drámy tohto obdobia je Titus Maccius Plautus (asi 250- 184p.n.l.) Bol to autor, herec, režisér. Zachovalo sa 21 komédií.
K predstaviteľom epiky môžeme zaradiť Marcusa Tuliusa Cicera, jedného z najvýznamnejších rétorov, ďalej predstaviteľa dejepisectva Gauia Juliusa Caezara, ale patril k nim i Titus Lucresius Carus.
Najvýznamnejšími poetmi v tejto dobe boli: Pubbius Olivius Naso, Publius Vergilius Maro, Quintus Horatius Flaccus, Vergilius (napísal Aeneas, Bucolica, Georgica), Horatius a Ovidius.