Patrí všetkým, ktorých som spoznala nielen v Rožňave, ale aj v Revúcej a dodnes sú mojimi bratmi a sestrami.
Podaj mi ruku.
Neplač. Už sme dospelí.
Boli sme tak plachí,
keď sme sa spoznali.
Pozri sa mi do očí.
Nie je to posledný krát-
vieš to tak dobre, ako ja.
Neplač, aj keď odchádzam.
Usmej sa.
Viem, je to ťažké.
Smútok úsmev prekrýva.
Nesmúť. Dušou tu ostávam.
Pozrite sa na hviezdy.
Ak veľmi ťažko vám bude,
povedia vám za mňa:
„ ľúbim vás! Za všetko ďakujem.“
som študentka Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. moje prvotiny som začala písať ako desaťročná, v trinástich poéziu. Už ako 17 ročná som začala zverejňovať svoju tvorbu v rozličných novinách. Zrejme aj preto, by som sa rada dostala na Katolícku univerzitu v Ružomberku, filozofickú fakultu, katedru žurnalistiky. Píšem vlastné články, poéziu i prozu. Bol to dôvod rozhodnutia študovať na, už skôr uvádzanom, gymnáziu v Revúcej. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Krátka proza, román na pokračovanie, PSLG, čiže Prvé slovenské lite, " Veteráni", Tam, kde sa nedostanem zakaždý, Chorvátsko, Moje práce z literatúry o lite, Pripravuje sa, Súkromné, Nezaradené
