Šťastné a Veselé...

O tom, že zázraky existujú a nedejú sa len na Vianoce, by som mohla rozprávať celý rok a predsa by som neskončila.
Jeden z najkrajších sa stal asi pred troma rokmi, keď som mala pätnásť. Bola som unavená, znechutená, rozkúskovaná. Vedela som už, že život je jedna obrovská hra, v ktorej musíme mať svoje pravidlá a držať sa ich, ale akosi mi unikala podstata celého života. Ešte som mala dojem, že všetko- úplne všetko- musí vždy bežať podľa našich predstáv. Mala som dojem, že sa mi zrútilo všetko, čo som si stavala. Bolo leto a ja som brigádovala na benzínovej pumpe- umývala som okná na autách. Bola to moja prvá brigáda v živote.
Rozmýšľala som, prečo sa človeku dokáže všetko zrúcať v jednej chvíli- proste, keď sa niečo začne kaziť, kazí sa všetko. A ja som si pokazila naozaj všetko, nehovoriac o tom, že som začala piť a fajčiť a to všetko počas práce.
Mala som okolo seba svoju partiu, ale neznamenalo to pre mňa nič. Zaujímali ma len veci, ktoré sa zrútili a už tu neboli.
Chcela som vidieť jedného z nás, povedať mu ďakujem, ale v tom čase som ho nevidela už niekoľko rokov. Bol mi niečo ako brat. Sprevádzal ma každou jednou chvíľou v živote, dokázal ma vždy rozosmiať a upokojiť, keď sa dialo aj to najhoršie. Ale nebol tu a ja som si myslela, že tu už nikdy nebude.
„ ahoj!“ prerušil zrazu niekto moje úvahy. Niekto, kto stál za mojim chrbtom.
Hlas bol známy, ale keď som sa otočila, nepoznala som ho, a tak som sa nesmelo spýtala
„ Rado?“
„ čakala si niekoho iného?“ opýtal sa zrazu a ja som vyskočila zo stoličky, ako by ma z nej niekto vyhodil. Objala som ho a on ma pevne zovrel v náručí. Mala som dojem, že sa rozplačem. V tej chvíli nie zo smútku, ale zo šťastia.
Začal chodievať častejšie. A celá partia ma začala dostávať aj z tej hranice, odkiaľ stačil už len krôčik k alkoholizmu.
Viem, že tam bol vtedy aj Boh, ktorého som neustále prosila. A dnes mám chuť len povedať im všetkým „ Ďakujem!“

Všetkým vám želám, nielen veľa lásky, zdravia a úspechov, ale aj priateľov, skutočných priateľov, ktorí neopúšťajú a nezabúdajú. Veď oni sú tí, vďaka, ktorým zvládame aj ťažké chvíle života.