Stáva sa mi to v poslednom čase často - vlastne vždy, keď vidím jej obraz v tlači, ktorá sa mi dostane do rúk.
Po krátkom pohľade na sprievodný obrázok som sa zvyčajne hneď pohrúžila do čítania textu. K obrázku som sa vracala už len sporadicky, pohľadom som na ňom spočívala už len krátku chviľú, pár sekúnd, pokiaľ ma, výraznejšie nezaujal.
V prípade tejto ženy, je však všetko naopak. Poslednýkrát sa mi to stalo pri čítaní predvianočného čísla .Týždňa. Otvorila som dvojstránku venovanú rozhovoru s ňou a namiesto krátkeho pohľadu na foto a pohrúženia sa do textu, som si začala prezerať jej fotografiu a môj zrak na nej spočíval hodnú chvíľu. Prezrela som si aj malú fotografiu, pridávanú v rozhovoroch na koniec textu k životopisu. Potom, ako som sa dosýta vynadívala, zistila som, že som unavená. .Týždeň som zatvorila a zaspala som.
Začínam kĺzať po povrchu? Nie, ja viem, že nie!
Kinga Gönczová - psychiatrička, psychoterapeutka, ministerka zahraničných vecí susednej krajiny.
Fotografia v týždni bola dosť veľká na to, aby som si túto ženu mohla dostatočne poprezerať. Začínam pomaly - od vlasov, posúvam sa ďalej po celej tvári, snažím sa zachytiť výraz jej očí - rozmýšľam, čo mi hovorí, aká (asi) je, čomu sa venuje vo svojich myšlienkach.
Pôsobí na mňa veľmi príjemne - je prirodzená, nie je umelá - zrelá žena (už po 60ke) s hustými, pekne prešedivelými vlasmi, viacerými vráskami pod očami ale inak stále hladkou pleťou. Okolo krku má zaujímvaý šperk, ktorého symbiózu s jej celkovým výzorom, však, nemôžem dostatočne posúdiť, pretože spodná časť fotografie je tmavá a neumožňuje mi to.
Príjemne na mňa pôsobí najmä jej vyžarovaná jemnosť, silný pokoj a silná sústredenosť, zámer - zameranie na tému, na podstatu, na obsah. Typy zamerané na obsah som vždy oceňovala - sú to väčšionou tí, ktorí nám bežným ľuďom hovoria pravdu, nič nepredstierajú, nič nezastierajú, netvoria zbytočné hororové scenáre, ale sanažia sa ukazovať aj cesty ako z našich každodenných marazmov von.
Všímam si, že na hlave nosím niečo podobné ako ona. Husté, ťažšie upravovateľné vlasy, o ktorých vám nová kaderníčka vždy povie: vy máte ale ťažké vlasy?! Mám, Kinga Gönczová má tiež, ale nesťažujem(e) sa. Som s nimi veľmi spokojná, i keď si často robia, čo sa im zachce (u mňa najmä ľavá strana), nedajú sa poslušne upratať a stáva sa, že účes sa mierne mení aj každý deň. A aj ked sa každý deň človek (aj viackrát) učeše, môžu na niekoho pôsobiť mierne strapatým dojmom.
Mám rada svoje vlasy, páčia sa mi a ani sa nesnažím ich veľmi umierňovať - páči sa mi ich objem, hustota, ich neposlušnosť, ich mierne zvlnenie, ktoré je viditeľné najmä na povrchu vlasov a získava na intenzite vo vlhkom počasí.
Vcelku husté vlasy som mala vždy, ale výrazne hustejšími a ťažšími sa stali najmä počas môjho tehotenstva, čomu som sa veľmi potešila - a nielen za túto radosť vďačím svojmu synovi.
Dôležitý je kvalitný strih a častejšie preriediť ofinu - potom už fazóna drží vcelku sama.
Používam šampón, sem-tam tužidlo, trochu laku. Zvyčajne ich len ofénujem. V lete a vo voľných chvíľach ich suším voľne - bez fénu. Fénujem sa v predklone - ide to rýchlejšie, šetrím čas. Keď sa postavím opäť rovno, vidím v zrkadle riadnu divočinu - to by sa jeden (Janko) aj zľakol!
Mám rada prirodzené typy ako je Kinga Gönczová. Typy, ktoré zistili, že menej je často omnoho viac a často je to aj úplne všetko. Páči sa mi, keď žena dokáže byť príťažlivá a zaujímavá, i napriek tomu, že sa ráno pred zrkadlom radikálne nemení na úplne inú divu, chystajúcu sa zahrať svoje denné divadlo v čerstvo nasadenej maske. Páči sa mi, keď dokáže byť prirodzená (aj šedivá) bez toho, aby sa z nej stala šedá (či šedivá) myška. Kinga Gönczová rozhodne nie je šedá ani šedivá myška, i keď je trochu strapatá.
U žien - političiek veľmi oceňujem, ak sa ich politická agenda pre nedostatok myšlienkového záberu nezúži len na dve základné témy: potraty a registrované partnerstvá - nech už je to v akejkoľvek polohe: pre i proti (myslím na našu Moniku a Annu). Nielen, rodinný background Kingy Gönczovej, naznačuje, že jej prípad to nebude.
V jej prípade je politika podstatne viac, než módny porevolučný výstrelok, ktorý ju, v prípade potreby nenaplneného exhibicionizmu, vystrellil na prvé stránky bulvárnych novín s pravidelnými spoveďami, ktoré si zrelý politik (človek) necháva pre svoj úzky rodinný kruh. Na politcké zasadnutia zásadne nechodí v tričkách s potlačou už nežijúcich modeliek a v tričkách s obnaženými ramenami, aké bežne nosíme v lete, keď si ideme s kamoškou vypiť kafe a pokecať do Hokejky.
Kinga Gönczová neprichádza s modernými TRENDY témami, aby sa už konečne niekam zaradila, aby sa už konečne nejako politicky prejavila a aby aspoň už čosi povedala. Je typom človeka, ktorý svoj vlastný názor, vnáša do verejného diskurzu a prináša vlastné, vnútorné spracovanie témy. Nemám ani pocit, že je političkou, u ktorej je eventuálna religiozita (najmä v jej tradičnej forme) nadradená jej občianskosti.
Niektorých našich (mužov) Kinga Gönczová, zrejme niečím ruší - dráždi. Možno ich znervózňuje svojím pokojom, svojím intenzívne upriameným pohľadom, intenzívne vnímajúc skutočnosť, partnera, oponenta. Možno ich ruší svojím mlčaním a načúvaním a tichom, ktoré tým vytvára, a do ktorého títo muži nie sú schopní vniesť nič zmsyluplné, hodnotné, čím by na výzvu jej slov, prípadne pohľadu, mohli reagovať. A tak sa títo mačovia uchyľujú k relevantným komentárom. Komentujú to, čo im ako politikom komentovať neprináleží!
Ako som povedala: prázdno sa rozlieha po našom hradnom vrchu a v komnatách - krížom cez cestu oproti bývalej Štefánke.
Veď čo, riešenie zásadných vecí a nastavenie zrkadla obstará (podvyživený) tretí sektor a zopár blogerov. Nie?
Najbližšie obdobie bude mať Kinga Gönczová určite pokoj od nevyžiadaných komentárov. Naši hráči, ktorí si sami prisvojili kopanie za tzv. národné farby, majú iný - Veľký problém - pri ktorom musia ísť všetky žarty bokom.
Zabalili nás ako salámu - uherák! Myslím, že sa dosť sekli - mali nás zabaliť ako klobásu - vieme, akí sme. Hráči za národné farby, ktorí nám nikdy žiadnu relevantnú pravdu o nás samých nepovedali a ani nepovedia, sú hlboko urazení - národ Cyrila a Metoda zabalili ako salámu! A ešte maďarskú! A previazali špagátom!
Neslýchaná to urážka nášho nízkeho sebavedomia a veľkých komplexov menejcennosti - dvoch vlastností, nezlúčiteľných so schopnosťou človeka slobodne sa smiať samému sebe. Je jasné, že treba zakročiť!. Naši chlapci sú veľkí bojovníci a ja myslím, že túto salámovú bitku napokon dovedú do konečného víťazstva - aspoň takého, že maďarskú salámu nám vymenia za Inoveckú a špagát za peknú stužku a ešte nám uviažu aj mašličku!
To píšem dnes večer ja - strapatá blogerka, strapatá manželka, strapatá matka, dcéra, kolegyňa, kamarádka ..... jednoducho strapatá JA!
P.S. Zisťujem, že blogovanie sa nedá skĺbiť so zamestnaním a venovaním sa dieťaťu (a domácnosti) - dnes sme zasa zaspali do školy! Čo s tým urobím? Neviem, a neviem ani ako mám opraviť tieto malé písmená, ktoré nijako nemôžem dostať do správnej formy. A skúšala som už všeličo.
Tak idem spať a česať sa už nebudem!
