Naozaj
dokážem žiť
len život,
ktorý je
naozaj
môj.
Mnou vybraný,
volený,
zvolený -
hlboko, vedome,
poznajúc,
vediac,
rešpektujúc
(sa).
Len život,
ktorý nie je
naozaj
náš,
desí,
omína, tlačí ...
Nekráča sa nám dobre -
naše kroky v cudzích stopách,
v predvychodených brázdach,
overené návody,
so závojom životných istôt
na lenivých očiach ...
Na hlbinu - treba zatiahnuť.
Stále znovu a znovu -
odhadzujem uzdu
ktorú som nevolila.
Oškrabávam zvyšky
.... úzkosti neslobody.
Navliekam si opraty
mojej vnútornej slobody.
Dobre ma vedú,
Správne ma vedú,
Vedia kam ísť.
Neomínajú ...
Učia ma,
.... vždy bude čomu.
Nehľadám rady tých,
ktorí sa nenaučili pýtať.
Nič nevedia.
*********************************
Možno si - mojou chybou,
Možno si - môj omyl,
Moje scestie,
Môj (nečakaný) závrat
Moja (unáhlená) projekcia ....
Možno.
Ale, si aj - môj Súhlas,
Moje Áno,
Moja Voľba.
Dokážem sa
cez Teba
na seba pozrieť.
Viem v sebe čítať.
________________________________
Koľko je takých, ktorí rozumejú mojej reči?
Kde sú tí, ktorí nepotrebujú vzývať moje opatrovateľské ambície?
Viem byť dobrou opatrovateľkou.
Ale - nie je to moja životná rola.
Moja životná rola .... som Ja.
________________________________
Tvoje odchádzanie je zraňujúce.
Sama odídem.
