A pritom, je to presne také isté ako vtedy. Máš rovnaké pocity bezmocnosti pri tých jeho sladkých slovách, ktoré vyťahuje z romantických filmov a tvári sa, že o tom ani nevie ... že ich myslí úprimne ... že ich hovorí zo srdca a vyťahuje z vlastnej hlavy ... presne ako vtedy ... koľká sebaľútosť.
Rovnaké pocity prázdna keď nie si s ním. A rovnaké návaly zúfalstva pri myšlienke, že keď nie je s tebou je s ňou .... alebo s nejakou inou.
A rovnako ako vtedy ... aj teraz si ochotná pre tých pár pekných chvíľ s ním prehltnúť všetky tieto. Lebo, rovnako ako vtedy, aj teraz veríš, že si to len namýšľaš .. že on ťa naozaj ľúbi, že on ti je naozaj verný ... a že všetky tie scenárové kecy sa naozaj dostali do tvojho života aj inak ako na divadelných doskách.
A pritom už dávno neveríš v to pekné čo vo "vzťahoch" zostalo ... ak sa tomu tak dnes ešte vôbec dá povedať. Vidíš to na vlastné oči a deň čo deň práve tí, ktorí najvernejšie milujú "tú pravú" sľubujú rozprávkové večery tebe. Zatiaľ čo ty nechceš nič viac, len rozprávku s ním
... a pritom dobre vieš, že rozprávky neexistujú.
