Som človek a to je moja politika. Nezávislá občianka Slovenskej republiky a Českej republiky, zároveň aj Európskej únie. Politologička, absolventka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov. Verejný priestor sledujem s odstupom, ale nie bez názoru. Píšem, keď je potrebné pomenovať veci pravým menom.
Ak po voľbách v roku 2016 opäť zostaví vládu Smer, mnohí bratislavskí intelektuáli budú hovoriť o nevyspelosti voličov. Avšak očakávané víťazstvo Roberta Fica nebude chybou bežných ľudí, ale dôsledkom dlhodobého zlyhávania pravice.
Na jar má vzniknúť nová platforma známych ľudí s čistím štítom, ktorá má ambíciu vyhrať voľby 2016, oznámil Daniel Lipšic. Bude to ďalšia variácia na boj s korupciou, čo ma neprekvapuje. Prekvapuje ma, že NOVA má byť pri tom.
Pravica sa z pádu vlády Ivety Radičovej v roku 2011 ešte celkom nespamätala, čoho dôkazom je aj to, že sa pomaly ani nedá spočítať počet strán na stredo-pravej scéne. V rozhovore pre TASR to uviedol líder SDKÚ Pavol Frešo, ktorý si myslí, že musí prísť ku generačnej obmene.
Stredo-pravé politické spektrum je rozbité. Len ťažko možno očakávať, že by pravica dokázala v dohľadnom čase vytvoriť alternatívu voči Smeru. A pravicový volič zúfalo hľadá nového lídra. Ten nie a nie sa vynoriť.
Približne dvetisíc ľudí protestovalo v stredu večer na bratislavskom Námestí SNP proti korupcii a rozkrádaniu v politike. Tak si to trochu rozoberme.
„Rozpory a diferenciáce nastali medzi politickými stranami aj medzi jednotlivými ich členmi. Politický egoizmus bol vybičovaný až k paroxyzmu, národ trpel pod tlakom akéhosi politického delíria. Citlivejší voliči, keď počuli slovo politika, dostávali záchvaty triašky.“ Znie to aktuálne, ale tieto slová sú hodnotením politickej situácie za Prvej republiky. V parlamente vtedy bolo pre nízke kvórum, až pätnásť politických strán. Prečo spomínam práve toto obdobie?
Politické dianie na Slovensku je iba bábkové divadlo, kde ani samotné politické bábiky často nevedia, kto poťahuje tým správnym špagátikom. Mnohí to síce tušia, že všetko je podriadené iba ekonomickým pohnútkam ale aj novinári sa v súčasnosti stali členmi divadla, ktorí už prestali tvrdo odkrývať oponu politického divadla a prešľapy pozorujú spod privretých mihalníc. Toto je jeden z dôvodov, prečo mnohé veci verejné nefungujú.
Medzinárodný deň žien vznikol v roku tisícdeväťstodesať ako odozva na veľký štrajk žien, ktorý sa konal o dva roky skôr v New Yorku, kde štrajkujúce ženy žiadali zmenu desaťhodinového pracovného času na osemhodinový , lepšie pracovné podmienky , vyššie mzdy a hlasovacie právo. Môžeme sa teda opýtať: Podarilo sa toto všetko uskutočniť?
Na zdravie a psychiku človeka negatívne pôsobí, keď nemá prácu , tým stráca možnosť byť súčasťou spoločnosti. Ľudia bez práce sú spoločnosťou čoraz menej akceptovaní, stávajú sa príťažou. Sami nadobúdajú pocit svojej zbytočnosti, lebo bez možnosti sebarealizácie a uplatnenia sa cítia ako vydedenci spoločnosti, aj keď mnohí z nich chcú pracovať. Právo na prácu nám zaručuje ústava , len práce je žalostne málo. Bludný kruh, ako z neho von?
Výdavky na Slovensku sa neustále zvyšujú a platy sú stále rovnaké, alebo čoraz nižšie, čo spôsobuje u ľudí problém dôstojne žiť. Preto neustále klesá životná úroveň a aj prístup k životu. Vidíme čoraz viac ľudí, ktorí sa neusmievajú, sú znechutení a letargickí. Niet sa čo čudovať. Po celodennom zhone v práci padne Slovák od únavy „mŕtvy" do postele a už nemá chuť na nič, len na spánok. Žiadny pokoj, len každodenné naháňanie sa v boji o prežitie.
O tom, že máme nízke platy v porovnaní s inými krajinami Európskej únie vieme už dávno. Priemerná mzda podľa Štatistického úradu je na Slovensku 803 eur, ale nad týmito číslami mnohí z nás len neveriacky krútime hlavou. Krutá realita nám ukazuje niečo iné. Na výplatných páskach Slovákov sú čísla na míle vzdialené od priemernej mzdy. Ako to teda je naozaj?
Tak sa nám stretli dvaja páni, ale táto informácia vám určite neunikla. V Bielom dome skonštatoval Obama s Ficom, že partnerstvo USA a Slovenska je založené na spoločných princípoch, a demokratických hodnotách. Premiér sa nezabudol pochváliť, že sme stabilná krajina, kde funguje parlament aj vláda a na rozdiel od iných krajín tu nemáme demonštrácie. Sme fakt super, ideálna krajina na investície, pretože investori potrebujú stabilitu, pokoj a kľud. Je to naozaj tak?
Ľudia sú frustrovaní a letargickí. Niet sa čo čudovať. Na pokraji fyzických, niekedy aj duševných síl vydávajú zo seba v práci maximum a čaká ich za to almužna v podobe niekedy iba výplatnej pásky. Rozdiely v príjmoch, keď ťažko pracujúci si vydrú pár eur, a „veľké peniaze" zarábajú politici doslova za nič, a zjavné rodinkárstvo vo vyšších kruhoch už presahuje všetko. Existuje spoločenská nespravodlivosť, obrovská nezamestnanosť a chudoba. To všetci vieme. A zrazu...
Bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková radí Grékom ako privatizovať. Je jednou z troch členiek komisie, ktorú vytvorila Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Bubeníková bola vymenovaná za členku Rady expertov v júli 2011. Najprv ju za kandidátku na vymenovanie navrhol zástupca slovenskej vlády. Následne Bubeníkovú spolu s ďalšími dvomi členmi navrhol na vymenovanie aj poradný orgán EÚ, ktorým je hospodársky a finančný výbor. Táto informácia by mala byť top témou v uhorkovej sezóne. Dnes by mala pani šikovná tróniť na čelných stranách našich denníkov, aby ľudia videli ako sa Slovensko zviditeľňuje v celej Európe. Sme predsa liahňou "vynikajúcich expertov na privatizáciu štátneho majetku." Táto informácia ale nie je vtip...
Na Slovensku nájdete v obchodoch množstvo potravín, ktoré trpia nedostatkami. Sú zle označené, s poškodeným obalom, ale často sa vyskytuje aj tovar pokazený, alebo po záruke. Čo je ešte horšie potkany, myši, špina v obchodných reťazcoch. Takéto alarmujúce výsledky zistili kontroly, ktoré zorganizovalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Počas hodnotenia sto dní vlády, načrtol pán premiér svoj zámer vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu. Už o dva týždne by sa tým mala zaoberať vláda, aj keď s majiteľmi poisťovní vraj o tom ešte nikto nehovoril. Súkromné poisťovne sa vraj predaju bránia a z trhu odísť nechcú. Ak sa s nimi premiér nedohodne, pripustil, že poisťovne vyvlastní. Ide predsa o verejný záujem a verejné peniaze. Ale...
Vláda dnes schválila zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby a ľudí pracujúcich na dohody. Zmeny ešte musia prejsť parlamentom a musí to podpísať prezident, ale je jasné že toto je pre živnostníkov posledná rana pod pás.
Bohatí bohatnú a chudobní sú ešte chudobnejší. Poviete si nič nové. Aj keď Európska únia svojimi dotáciami podporuje tzv "inklúziu", teda vyrovnanie životnej úrovne v členských štátoch, počas krízy sa pomery vracajú do starých koľají. Kde sa nachádza Slovensko?
Dlho som bola som presvedčená, že ma už nemôže nič prekvapiť. A predsa sa to poslancovi Petrovi Polákovi podarilo. Vymyslel neštandardné riešenia rómskej otázky. Chce predložiť do parlamentu zákon podľa ktorého by majitelia pozemkov, na ktorých stoja rómske chatrče, boli odškodnení. Búranie totiž nie je riešením.
Je vlastne tá smiešna kríza,keď sa takto rozdávajú peniaze? Rozdávali sa veľké odmeny na ministerstvách za vlády Radičovej, rozdávajú sa ďalej. Chcete pár príkladov? Milan Chúpek, bývalý šéf osobného dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko dostal pri odchode 54-tisíc eur. Ivan Zich , bývalý šéf Teplárne Košice, dostal za pár týždňov vo funkcii odstupné 90-tisíc eur. Aj Anna Bubeníková exšéfka Fondu národného majetku sa po kauze Gorila z tohto postu porúčala. Aj s pekným odstupným za mlčanlivosť 13 788 eur. Ďalšia dobre známa, bývalá šéfka Slovenskej pošty Marcela Hrdá dostala odstupné vo výške 178 000 eur. Ak to porovnáme, obyčajná poštárka so zárobkom 300 eur, ktorá robí v daždi, snehu, vetre a na horúcom slnku a vláči tridsaťkilovú tašku, dostane odstupné za jeden mesiac. Ale ak je zamestnaná na dobu určitú, ani to nie.
