Som človek a to je moja politika. Nezávislá občianka Slovenskej republiky a Českej republiky, zároveň aj Európskej únie. Politologička, absolventka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov. Verejný priestor sledujem s odstupom, ale nie bez názoru. Píšem, keď je potrebné pomenovať veci pravým menom.
Róbert Fico rozvíril cestou do Moskvy a aj svojimi výrokmi hladinu politickej scény na Slovensku. Nevidím nič zlé na téze, že nepotrebujeme ani sankcie, ani rinčanie zbraňami, ale mierový dialóg a konkrétne výsledky.
Existuje dôvodné podozrenie, že stranu TIP financuje oligarchia stojaca za stvorením Ficovho režimu. Naznačuje to prípad záhadného darcu Ľubomíra Hadvičáka.
Prípravy na voľby predsedu NKÚ ukazujú, že Fico umne rozkladá opozíciu zvonka. V tomto počínaní by však nemohol byť taký úspešný, keby opozícia nebola taká demoralizovaná a neschopná.
Keď politici snívajú, občania by mali byť v strehu. Ak sníva politický klaun Igor Matovič, občianska ostražitosť by mala byť v najvyššej pohotovosti. Uvádzanie snov politikov tohto druhu do reality sa totiž spravidla stáva nočnou morou.
Španielsko sa nám možno zdá vzdialené a ak o ňom premýšľame, tak zväčšia ako o dovolenkovej destinácii. V tejto krajine sa však schyľuje k zásadnej zmene politickej scény. Doterajšiu hegemóniu ľudovcov a socialistov, ktoré dominovali Španielsku od smrti diktátora Franca, už dlhšie narúša ľavicovo-populistický Podemos. Na obzore sa však objavila nová sila – reformný a umiernený katalánsky Cuidadanos. A keďže Španielsko je pre eurozónu (a teda aj pre Slovensko) oveľa významnejšie ako Grécko, mali by sme dianiu v tomto iberskom štáte venovať zvýšenú pozornosť.
Grécky parlament jasnou väčšinou hlasov v stredu večer schválil vládny návrh zákona o humanitárnej kríze, na základe ktorého poskytne vybraným domácnostiam a jednotlivcom bezplatné dodávky elektrickej energie a jedla.
Americké analytické centrum Stratfor zverejnilo správu s globálnou predpoveďou rozvoja regiónov a popredných krajín sveta do roku 2025. Pre Európanov je to mimoriadne prekvapivé čítanie. Veď kto by si dovolil predvídať napríklad úpadok Nemecka a posilnenie ekonomického a vojenského významu Poľska?
Milujem detektívky. Nikdy si nenechám ujsť novú knihu. Preto ma zaujal titulok blogu Gábora Grendela „Staromestský Sherlock Holmes“. A dočkala som sa prekvapenia, po akom by zbystril aj legendárny Hercule Poirot.
Grécka Syroza a španielske Podemos sú strašiakom európskych politických elít. Je nepochybne pravdou, že obe strany politicky žijú iba vďaka hrubému populizmu. No rovnako je pravou aj to, že tak Syriza, ako aj Podemos nútia nastavujú Európe zrkadlo a nútia ju riešiť problémy, ktoré boli dosiaľ zametané pod koberec.
Len nedávno som si prečítala zaujímavý článok Georga Friedmana, v ktorom sa zamýšľa nad nacionalizmom v kontexte aktuálneho vývoja v Európskej únii a v eurozóne. Podľa jeho názoru forma kvantitatívneho uvoľňovania, akú sa rozhodla uplatniť Európska centrálna banka, je dôkazom rozpadu európskeho bratstva.
Ak po voľbách v roku 2016 opäť zostaví vládu Smer, mnohí bratislavskí intelektuáli budú hovoriť o nevyspelosti voličov. Avšak očakávané víťazstvo Roberta Fica nebude chybou bežných ľudí, ale dôsledkom dlhodobého zlyhávania pravice.
Na jar má vzniknúť nová platforma známych ľudí s čistím štítom, ktorá má ambíciu vyhrať voľby 2016, oznámil Daniel Lipšic. Bude to ďalšia variácia na boj s korupciou, čo ma neprekvapuje. Prekvapuje ma, že NOVA má byť pri tom.
Pravica sa z pádu vlády Ivety Radičovej v roku 2011 ešte celkom nespamätala, čoho dôkazom je aj to, že sa pomaly ani nedá spočítať počet strán na stredo-pravej scéne. V rozhovore pre TASR to uviedol líder SDKÚ Pavol Frešo, ktorý si myslí, že musí prísť ku generačnej obmene.
Stredo-pravé politické spektrum je rozbité. Len ťažko možno očakávať, že by pravica dokázala v dohľadnom čase vytvoriť alternatívu voči Smeru. A pravicový volič zúfalo hľadá nového lídra. Ten nie a nie sa vynoriť.
Približne dvetisíc ľudí protestovalo v stredu večer na bratislavskom Námestí SNP proti korupcii a rozkrádaniu v politike. Tak si to trochu rozoberme.
„Rozpory a diferenciáce nastali medzi politickými stranami aj medzi jednotlivými ich členmi. Politický egoizmus bol vybičovaný až k paroxyzmu, národ trpel pod tlakom akéhosi politického delíria. Citlivejší voliči, keď počuli slovo politika, dostávali záchvaty triašky.“ Znie to aktuálne, ale tieto slová sú hodnotením politickej situácie za Prvej republiky. V parlamente vtedy bolo pre nízke kvórum, až pätnásť politických strán. Prečo spomínam práve toto obdobie?
Politické dianie na Slovensku je iba bábkové divadlo, kde ani samotné politické bábiky často nevedia, kto poťahuje tým správnym špagátikom. Mnohí to síce tušia, že všetko je podriadené iba ekonomickým pohnútkam ale aj novinári sa v súčasnosti stali členmi divadla, ktorí už prestali tvrdo odkrývať oponu politického divadla a prešľapy pozorujú spod privretých mihalníc. Toto je jeden z dôvodov, prečo mnohé veci verejné nefungujú.
Medzinárodný deň žien vznikol v roku tisícdeväťstodesať ako odozva na veľký štrajk žien, ktorý sa konal o dva roky skôr v New Yorku, kde štrajkujúce ženy žiadali zmenu desaťhodinového pracovného času na osemhodinový , lepšie pracovné podmienky , vyššie mzdy a hlasovacie právo. Môžeme sa teda opýtať: Podarilo sa toto všetko uskutočniť?
Na zdravie a psychiku človeka negatívne pôsobí, keď nemá prácu , tým stráca možnosť byť súčasťou spoločnosti. Ľudia bez práce sú spoločnosťou čoraz menej akceptovaní, stávajú sa príťažou. Sami nadobúdajú pocit svojej zbytočnosti, lebo bez možnosti sebarealizácie a uplatnenia sa cítia ako vydedenci spoločnosti, aj keď mnohí z nich chcú pracovať. Právo na prácu nám zaručuje ústava , len práce je žalostne málo. Bludný kruh, ako z neho von?
Výdavky na Slovensku sa neustále zvyšujú a platy sú stále rovnaké, alebo čoraz nižšie, čo spôsobuje u ľudí problém dôstojne žiť. Preto neustále klesá životná úroveň a aj prístup k životu. Vidíme čoraz viac ľudí, ktorí sa neusmievajú, sú znechutení a letargickí. Niet sa čo čudovať. Po celodennom zhone v práci padne Slovák od únavy „mŕtvy" do postele a už nemá chuť na nič, len na spánok. Žiadny pokoj, len každodenné naháňanie sa v boji o prežitie.
