Som človek a to je moja politika. Nezávislá občianka Slovenskej republiky a Českej republiky, zároveň aj Európskej únie. Politologička, absolventka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov. Verejný priestor sledujem s odstupom, ale nie bez názoru. Píšem, keď je potrebné pomenovať veci pravým menom.
Opakuje sa to pred každými voľbami: politici nehovoria o tom, ako chcú riešiť krízy, ktorý ohrozujú Európu a tým aj Slovensko, ale dopredu si delia kreslá vo vláde a vydávajú exkomunikačné vyhlásenia,
Robert Fico s obľubou označuje Igora Matoviča za poloblázna. Nie je to práve najlepší príspevok k politickej kultúre. Avšak ak chce byť vo svojom postoji voči šéfovi OĽaNO konzistentný, nemal by pomáhať jeho predvolebnej kampani.
Voľby v Katalánsku sa nás zdanlivo netýkajú. Nie je to však pravda. Vyhrali separatisti, ktorí môžu v najbližšom čase rozkolísať nielen Španielsko, ale posilniť ďalšie dezintegračné tendencie v celej Európskej únii.
V súvislosti s povinnými kvótami odzneli silné reči o demisii, ktoré hneď odštartovali úvahy o predčasných voľbách. Buďme si istí, voľby budú v riadnom termíne, to len kampaň sa začala v miernom predstihu.
Viete si predstaviť starorímsku bohyňu spravodlivosti Justíciu? Má cez oči natiahnutú stužku, aby nevidela účastníkov pojednávania – ich pôvod, moc, postavenie či majetok, aby rozhodovala bez strachu a vidiny prospechu,
V debate o utečencoch sa pletú jablká s hruškami a maliny s jahodami, pretože sa nerobí rozdiel medzi ľuďmi utekajúcimi pred vojnovými konfliktami a ekonomickými migrantmi.
Po prečítaní článku Georga Friedmana s názvom Turecká záhada som premýšľala o tom, prečo by nebolo dobré, keby sa Turecko stalo členom EÚ.
Už sme si zvykli na to, že s blížiacim sa termínom volieb začínajú sa po Slovensku objavovať bilbordy. Rôzne vydarené, aj tie menej. Čerešničkou na torte s poriadne trpkou príchuťou sa mi zdajú bilbordy SDKÚ.
Slovenský premiér Róbert Fico je rovnaký zbabelec ako šéf gréckej vlády Alexis Tsipras, lebo jeden aj druhý, keď ide do tuhého, sa oháňajú referendom.
Problémom eurozóny a Európskej únie nie je len Grécko. V čoraz väčšom počte krajín EÚ sa posilňujú euroskeptické až extrémistické strany. Situácia okolo imigračnej krízy tejto vlne nahráva.
Róbert Fico rozvíril cestou do Moskvy a aj svojimi výrokmi hladinu politickej scény na Slovensku. Nevidím nič zlé na téze, že nepotrebujeme ani sankcie, ani rinčanie zbraňami, ale mierový dialóg a konkrétne výsledky.
Existuje dôvodné podozrenie, že stranu TIP financuje oligarchia stojaca za stvorením Ficovho režimu. Naznačuje to prípad záhadného darcu Ľubomíra Hadvičáka.
Prípravy na voľby predsedu NKÚ ukazujú, že Fico umne rozkladá opozíciu zvonka. V tomto počínaní by však nemohol byť taký úspešný, keby opozícia nebola taká demoralizovaná a neschopná.
Keď politici snívajú, občania by mali byť v strehu. Ak sníva politický klaun Igor Matovič, občianska ostražitosť by mala byť v najvyššej pohotovosti. Uvádzanie snov politikov tohto druhu do reality sa totiž spravidla stáva nočnou morou.
Španielsko sa nám možno zdá vzdialené a ak o ňom premýšľame, tak zväčšia ako o dovolenkovej destinácii. V tejto krajine sa však schyľuje k zásadnej zmene politickej scény. Doterajšiu hegemóniu ľudovcov a socialistov, ktoré dominovali Španielsku od smrti diktátora Franca, už dlhšie narúša ľavicovo-populistický Podemos. Na obzore sa však objavila nová sila – reformný a umiernený katalánsky Cuidadanos. A keďže Španielsko je pre eurozónu (a teda aj pre Slovensko) oveľa významnejšie ako Grécko, mali by sme dianiu v tomto iberskom štáte venovať zvýšenú pozornosť.
Grécky parlament jasnou väčšinou hlasov v stredu večer schválil vládny návrh zákona o humanitárnej kríze, na základe ktorého poskytne vybraným domácnostiam a jednotlivcom bezplatné dodávky elektrickej energie a jedla.
Americké analytické centrum Stratfor zverejnilo správu s globálnou predpoveďou rozvoja regiónov a popredných krajín sveta do roku 2025. Pre Európanov je to mimoriadne prekvapivé čítanie. Veď kto by si dovolil predvídať napríklad úpadok Nemecka a posilnenie ekonomického a vojenského významu Poľska?
Milujem detektívky. Nikdy si nenechám ujsť novú knihu. Preto ma zaujal titulok blogu Gábora Grendela „Staromestský Sherlock Holmes“. A dočkala som sa prekvapenia, po akom by zbystril aj legendárny Hercule Poirot.
Grécka Syroza a španielske Podemos sú strašiakom európskych politických elít. Je nepochybne pravdou, že obe strany politicky žijú iba vďaka hrubému populizmu. No rovnako je pravou aj to, že tak Syriza, ako aj Podemos nútia nastavujú Európe zrkadlo a nútia ju riešiť problémy, ktoré boli dosiaľ zametané pod koberec.
Len nedávno som si prečítala zaujímavý článok Georga Friedmana, v ktorom sa zamýšľa nad nacionalizmom v kontexte aktuálneho vývoja v Európskej únii a v eurozóne. Podľa jeho názoru forma kvantitatívneho uvoľňovania, akú sa rozhodla uplatniť Európska centrálna banka, je dôkazom rozpadu európskeho bratstva.
