Nie je to tak dávno, čo som v jednom z článkov citoval uznesenie jedného župného parlamentu jedného slovenského samosprávneho kraja, spolu s vyjadreniami poslancov.Títo poslanci sa vtedy uzniesli na vyradení niekoľkých stredných škôl a školských zariadení zo siete. Preto, lebo neboli pre deti prichádzajúce zo základných škôl a ich rodičov dosť atraktívne. Preto, lebo nevyužili čas na to im pridelený, aby sa zatraktívnili.Kritérium, ktoré je pre každého normálneho človeka nezmyselným (hlúpym, nezodpovedným) sa stalo princípom, na základe ktorého sa rozhodlo o osude inštitúcií, ktoré možno o niekoľko rokov budú na trhu vzdelávania chýbať. Kritérium, ktorého merateľné hodnoty určujú neplnoleté deti a ich nekritickí rodičia často zneužívajúci skutočnosť nepriaznivého demografického vývoja.Kritérium, ktoré si (z nevedomosti, alebo vedome z vypočítavosti) osvojili úradníci samosprávneho kraja, v pazúroch ktorých sa ocitlo nešťastné regionálne vzdelávanie a ktorí namiesto toho, aby spoločne s ostatnými, v systéme na to určenými inštitúciami definovali riešenia, kĺzali sa pohodlným sklzom k pochvale za ušetrené(?!) prostriedky.Kritérium, ktoré žiadna škola nemôže splniť, pretože nedisponuje profesionálnym marketingovým oddelením, resp. v časoch finančnej podvýživy nemôže využiť služby na to určených profesionálov. Kritérium ktoré ignoruje skutočné potreby praxe, lebo sa nezakladá na žiadnej skutočnej analýze.Paradoxne, nemálo z tých poslancov samosprávneho kraja, ktorí sa podpísali pod tieto rozhodnutia sa s príjemným úsmevom na tvári a ústami plnými sľubov opätovne uchádzajú o dôveru. Aj tých, ktorí nepodľahli trendu zavádzať atraktívne jalové odbory (zodpovedajúce napríklad prvoplánovo interpretovanému pojmu „kreatívna ekonomika“, či prehnane pertraktovanej potrebe odborov orientovaných na IKT) a potvrdili tak svoj ortieľ.Akosi zodpovedným uniká skutočnosť, že napriek zvýšenému používaniu informačno-komunikačných technológií a dôrazu na tvorivé fázy pracovných úkonov budú obyvatelia nášho krásneho Slovenska chcieť:jesť (chlieb, ryby, ovocie, zeleninu,...),piť (všeličo...)bývať (v domoch a obklopovať sa pekným nábytkom a inými vecami),používať rôzne užitočné predmety a keď treba, zavolať k ich oprave šikovného remeselníka...Možno zodpovední vedia, ale sú bezradní... Bezradnosť však nie je cnosť! Čo s tým?Mimochodom, bežný postup, ako našinec zakladá vlastný biznis je takýto: urobí si podnikateľský prieskum a to čo práve „letí“ je tým správnym podnikateľským zámerom. Že týmto postupom „rozkolíše“ rovnováhu v príslušnej oblasti? Že čoskoro zistí, že v presýtenom priestore nemá šancu (takto neuvažuje sám)? Že o nejaký čas sa situácia môže meniť?To nerieši. To sa ešte stráca v hmlách budúcnosti.Že to so školstvom nesúvisí?Ktovie...?
Reforma školstva v regionálnom kontexte.
V rámci predvolebného obdobia náborov voličov sa nádejní regionálni politici predbiehajú v sľuboch a príkladoch vlastných záslužných činov (pokiaľ kandidujú opakovane). Niečo vyzdvihnú, iné zastrú rúškom tajomstva, tu sa pochvália výsledkami práce iných, či udrúc sa do vypnutých pŕs sľubujú razantnú nápravu cudzích, zriedkavejšie vlastných chýb. Čo už. Lákadlo stať sa príslušníkom župnej oligarchie je zrejme veľmi lákavé. Napodiv, pokiaľ si človek uvedomí, čo všetko budú musieť regionálne samosprávy v nasledujúcom volebnom období riešiť. Alebo je to tými miliardami EUR daňových poplatníkov, ktoré spravujú? Či proste jednoduchým: sľuby sa sľubujú ...? Tak, či tak, neraz sa z pódií ozvú aj slová „školstvo“ a „vzdelávanie“... V takých, či onakých súvislostiach, vždy však s prísľubom nápravy, zlepšenia stavu.
