Preto nie je pravdou, že v týchto obrovských kauzách sa jedná o odborné pochybenia sudcov, a teda nejaké nedopatrenia. Toto nie sú nešťastné náhody. Naopak, je evidentné, že sa tu jedná o premyslený plán na vykrádanie Slovenska z vnútra, teda pod vedením a v prospech tých, ktorí sa zaviazali, že Slovensku budú slúžiť. Posledný známy príklad je vec Veľký Slavkov 2 (ďalšie môžu nasledovať).
Rozsudok, ktorým súd priznal nárok v celkovej výške viac ako 75 miliónov eur na základe zjavne neopodstatneného nároku na náhradu škody za zmarenie možnosti realizovať zámer na pozemkoch vo Veľkom Slavkove, je priamym dôsledkom takého zámerného a systémového ovládnutia súdnictva.
Logika pozadia veci je nasledujúca. Ak vychádzame z toho, že žalobcovi v uvedenej veci ide len o peniaze, tak sa musíme zamýšľať nad tým, čo bolo základom jeho ekonomického rozboru, ak by nemal isté, že bude úspešný. Veď prečo by niekto investoval prostriedky do kúpy pohľadávok od pôvodného záujemcu o predmetné pozemky, ktorému zjavne žiadne nároky nevznikli? Prečo ďalej žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške pol milióna slovenských korún a k tomu poplatky advokáta (asi ešte viac)?
Z toho pohľadu vôbec nie je isté, že vec sa vyrieši odvolaním, ako to naznačuje právny zástupca SPF. Naopak, odvolanie, logicky, musí byť súčasťou plánu. Totiž, ak bude žalobca v odvolacom konaní neúspešný (čo by mal byť), vďaka tomu, že vec vyhral na prvom stupni, už teraz má isté, že sa bude môcť proti zrušeniu prvostupového rozsudku krajským súdom dovolať na Najvyšší súd. No a všetci vieme ako a kto na Najvyššom súde dnes rozhoduje. A kto do funkcie sudcu okresného súdu v Poprade, a sudcov po celom Slovensku, dosadil tých nemorálnych ľudí.
Mimochodom, nič nebráni tomu, aby takého kauzy pokračovali. Donekonečna. Stačí si nájsť akokoľvek donebavolajúci nárok proti štátu, ktorý je ako-tak verejnosti prezentovateľný ako nešťastná zhoda okolností, mať to patrične ošetrené - teda investovať - a výsledok je istý.
