Asi vďaka účasti Českej televízie na jej tvorbe, bola nedeľná televízna relácia RTVS Celnice/Colnica na pomery v slovenských médiách vcelku prekvapivo otvorená. Jej leitmotív z hľadiska slovenských pomerov by sa dal zhrnúť asi ako je uvedené vyššie.
V relácii bolo povedané niečo (snáď nielen pre mňa) zaujímavé, s čím som sa už opakovane stretol: že ľudia často vyjadrujú uznanie tomu, kto takpovediac „chytro" kradne, korumpuje alebo inak porušuje zákony na úkor iných. Ako je to možné? (keďže nie sme vo vojenskom prostredí opisovanom Josefom Škvoreckým v Tankovom prapore, kde, samozrejme, bola takáto otázka nezodpovedateľná, dám na ňu moju nasledujúcu odpoveď).
Možné je to preto, lebo kresťanské hodnoty, ktoré boli základom našej spoločenskej existencie, už nemajú niekdajší spoločenský význam, relativizujú sa (Pán Boh nie je na Facebooku) a ukotvenie základných moránych zásad musí primárne zabezpečovať právo. Právo má byť podávané súdmi. Ak ale toto podanie má mať očakávaný účinok, musia to byť súdy, ktoré rozhodujú spravodlivo (čo znamená aj rýchlo) a nielen v samozrejmých a ľahkých veciach, ale aj vo veciach zložitých, takých, kde sa určuje, že právu podlieha každý.
Na Slovensku také súdy prakticky (keď sa nad pomermi v súdnictve zamyslíte do dôsledkov) nemáme. Nielen zakladateľ tohto štátu, ale aj všetky nasledujúce politické garnitúry vždy úzkostlivo zabezpečovali (alebo im aspoň vyhovovalo), že súdy mali, a udržali si, jednu základnú vlastnosť, a to, že musia fungovať ako justičný apartheid, teda tak, že pre vyvolených fungujú, a pre ostatných nie. Ako fungoval apartheid v Južnej Afrike na rasovom základe, tak súdy (vrátane prokuratúry a polície) u nás fungujú podľa toho, či niekto je politická elita alebo nie. Pretože tí ostatní sú nezaujímaví a bezvýznamní. Preto sudcami zostali aj tie najväčšie komunistické kreatúry, preto sú za sudcov vyberaní tí, ktorí sfalšovaním prijímacieho konania sa navždy upíšu korupčnému systému, preto Harabinovsko-Ficovská Súdna rada neschváli na vymenovanie za sudcov takých, ktorí by mohli byť čestní a porušovať princíp justičného apartheidu. Preto máme vedenie prokuratúry aké máme a preto máme vedenie polície aké máme.
Morálne autority sa nevytvárajú v systémovom vákuu, ale ako výsledok prirovnania chovania elít k pravidlám, ktorých dodržiavanie je vynucované súdmi. Dokiaľ súdy budú fungovať tak ako doteraz, dokiaľ morálni mrzáci stoja na rozhodujúcich funkciách v súdnictve, prokuratúre a polícii, a dokiaľ politici budú tento stav udržiavať (aktívne, vedome alebo, poprípade, len preto, že im to vyhovuje), teda dokiaľ budeme mať justičný apartheid, dovtedy Slovensko žiadne morálne autority mať nemôže.
