„Ešte nikdy nebol človek pánom prostredia v takej miere, ako je tomu dnes. A pritom nikdy ľudia nepociťovali také sklamanie a márnosť. To preto, že nikdy predtým neočakávali od sveta o toľko viac, ako im môže ponúknuť"(Irwing L. Horowitz). Mantrou súčasného sveta je rast a spotreba a nové nutkavé potreby, ktoré nás nútia siahať po stále nových veciach a potom ich odkladať a hľadať novšie a novšie, zhromažďovať. A pokiaľ už nejde o veci, tak sú to nové miesta, nové priateľstvá, nové manželstvá, ideály, nové životné štýly. A zo dňa na deň blednú a strácajú sa hranice medzi efektívnym a akčným konzumentom a zúfalcom - večne nespokojným v dobe do ktorej sa narodil.
Kto si homo consumens?
Si bytosť, ktorá existuje vďaka veciam, vďaka materiálnemu svetu pre vrstvenie zážitkov hodných obdivu. Nemecký filozof Herbert Marcus opísal spotrebného človeka a nazval ho jednorozmerný človeka, ktorý vo svojom tovare vidí, nachádza svoju dušu. Posadnutý, nestabilný, povrchný, ktorý chce mať stále viac a viac. Moderný konzumný človek sa stal vlastne opäť nomadizovaným zberačom a lovcom. Zbiera informácie, peniaze, materiálne veci. Loví úspech, luxus, dobrodružstvo, výhody.
Pozemšťanstvo
Povedané poeticky, pozemšťan - človek ako nositeľ mnohovrstvej identity, ktorý má nejaký pôvod, disponuje morálkou a slobodou je tu pre vlastnú sebarealizáciu, stáva sa správcom tohto sveta. Povedané prozaicky, pozemšťan - človek vstupuje do hier spotreby, konzumu, manipulácie a moci, keď sú na programe dňa problémy mocenské, ekologické, vojenské, energeticko-surovinové, demografické.
Mediálna konštrukcia pozemšťanstva a zvláštna moc obrazov
Súčasný svet vecí, obrazov a informácií a s ním súvisiaci nástup nových hedonistických hodnôt mení naše role, spôsoby aj štýly života. Spotreba a konzum predstavujú dva fenomény, ktoré ohrozujú identitu človeka. Všadeprítomné a všetkoprestupujúce mediálne posolstvo vstupuje aj do procesu konzumu - v rovine sugescie, v rovine vytvárania ilúzií, vyvolávajúc domnienku, že jedine naša orientácia na konzum nás môže urobiť šťastnými a vyslobodiť zo zovretia sociálnej závislosti. V konzumných aktivitách sme akosi zabudli na príbeh nášho pozemšťanstva - na príbehy nám vlastné vo viac ako ľudskom svete.
Príbehy zohrávajú nezastupiteľnú úlohu vo svete človeka a kultúry a je všeobecne známe, že na svete neexistuje kultúra, ktorá by nerozprávala príbehy, nie je to len obyčajná zábava, je to primárna forma, akou človek reaguje na udalosti v prírode a kultúre. Stvárňujú náš svet a naše jednanie v ňom, pričom môžeme vidieť rôzne voľby jazyka, ktorými vo svete komunikujeme. Ten istý príbeh môže byť vyrozprávaný rôzne a vždy odkazuje na niečo, na nejaké udalosti, na osoby, na javy. Človek rozpráva príbehy s takou samozrejmosťou s akou používa slovník a gramatiku určitého jazyka.
Dva príbehy - dva rôzne interpretácie pozemšťanstva.
Oslovil ma fiktívny príbeh, bez katastrofických scenárov, príbeh mystický, ktorý by mohol fungovať ako úspešná seba-ilúzia, pozemšťanstvo spracované filmovo, v príbehu Richarda Schenkmana Pozemšťan (Man of The Earth, 2007). Príbeh o mužovi, ktorý o sebe vraví, že žije štrnásť tisíc rokov a pamätá si udalosti aj doby, ktoré si nikto pamätať nemôže. Film, ktorého ústredná myšlienka filmu je fikciou, je veľmi jednoduchá, ale veľmi kontroverzná, ktorá nás inšpiruje premýšľať mimo rámec filmu. Faktografická presnosť, či historické údaje nie sú tým, o čo tu ide. Príbeh, ktorý zanecháva čosi zvláštne v našom vnútri, ktorý vyvoláva množstvo pálčivých existenciálnych a morálnych otázok. Zaujímavý film s minimalistickými obrazmi nás nezavedie do vesmírnych priestorov a vesmírnych lodí, do vojen v galaxii, ale medzi malú skupinku vysokoškolských učiteľov v súčasnosti. Dramaturgia filmového spracovania príbehu akoby niesla ideu toho, čo si prajeme byť a nutkavú potrebu nájsť vhodný predobraz seba samého.
Pozemšťan - obyvateľ planéty Zem je ďalší príbeh, ktorý opisuje status človeka na Zemi a jeho sebapoňatie, jeho seba-koncept. Tento film má iný ontologický status a inú imanenciu. Je žánrovo z dielne dokumentárnych filmov, takže chce osloviť adresáta svojou faktickosťou, objektivitou, prezentuje mediálnu výpoveď ako záznam udalostí v konaní človeka k zvieratám. Pretože všetci obývame Zem, všetci sme považovaní za pozemšťanov. V tomto označení nie je žiaden sexizmus, rasizmus alebo speciesizmus (druhová nadradenosť). Vzťahuje sa na každého z nás. Ľudia nie sú jediným druhom na tejto planéte, zdieľajú ju s miliónmi ďalších stvorení, rovnako ako oni sa s nimi spoločne vyvíjajú. Ale sú to ľudskí pozemšťania, ktorí sa snažia ovládať Zem a často zaobchádzajú so živými bytosťami iba ako s vecami. Zvieratá cítia, prežívajú bolesť. Prečo by inak príroda obdarila tieto nádherné tvory zmyslami: preto aby necítili? Film je výpoveďou a interpretáciou silnejúceho globálneho hnutia za zlepšenie života všetkých zvierat, aj reprezentantom hlbokého ľudského znepokojenia nad krutým zaobchádzaním so zvieratami.
Žijeme vo viac, než len ľudskom svete, nezabúdajme na to.
