Mám skutočne vážne výhrady proti reportážam o cirkusoch, o zvieratách, o vzťahu človek – zviera tak, ako ich produkuje a vysiela televízia Markíza. Mediálne retušované polopravdy a skrytá persuázia (tzn. presviedčanie a ovplyvňovanie), alebo o nekompetentnosť redaktorov? Čo sa za tým schováva? Možno na to odpoveď nenájdeme, s určitosťou však môžem povedať, že ide o reportáže, ktoré nie sú založené na skutočných informáciách, sú prekrútené a retušované, a tým predstavujú vážne morálne konzekvencie. Prečo? Názor ľudí na zvieratá je ovplyvnený aj tým, ako sú zvieratá prezentované v médiách a zábavnom priemysle.
Konkrétna reportáž televízie Markíza, odvysielaná v posledných dňoch v jednej z jej relácií (Reflex) opisuje život zvierat v cirkuse ako celkom príjemné trávenie času, ba práve ako rozvíjanie zvieracích potrieb. Aj Vám sa to zdá zblúdilé, šialené, alebo nemorálne??? Pretože mne áno. Tigrí výbeh s mini vaničkou na kúpanie? Nastrojené škrabadlá na brúsenie pazúrov? Chvíle intimity a maznania sa drezérov so šelmami? Niečo ako hotel Paradise pre všetky druhy zvierat, na ktoré si len spomeniete - kone, tigre, opice! Veríte tomu? Všetko v duchu objektivity - natočené v jedinom cirkuse Berousek, ako sa o tom píše vo vyjadrení Slobody zvierat. Zdieľam ich názor, pretože sa za tým všetkým skrýva nevidené zviera.
Zviera, ktoré za oponou zábavného priemyslu nevidíme. Nevidíme aký život žije v zajatí, ako stráda, trpí, ako žije a prežíva svoj život. Spokojný život zvierat sme my ľudia - ako civilizované, zodpovedné a empatické bytosti, ohraničili piatimi slobodami: sloboda od smädu, hladu a podvýživy; sloboda od nepohodlia; sloboda od bolesti, zranenia a chorôb; sloboda realizovať normálne správanie; sloboda od strachu a úzkosti. Ak mám byť faktická, objektívna a racionálna, tak minimálne štyri z piatich slobôd, definovaných v Lisabonskej zmluve (z roku 2009), sú v cirkusoch permanentne porušované. Ale to by redaktori televízie Markíza museli vedieť. Respektíve, mali by vedieť, ak sa rozhodli robiť reportáž o zvieratách v zajatí. Alebo si o nás naozaj myslia, že sme neautonómne, nemysliace bytosti, bezduché bábky a nevidíme za oponu produkcie?
Mediálny text a mediálne posolstvá ovplyvňujú naše postoje, konanie a našu morálnu prax. Médiá nám nielen hovoria, na čo máme myslieť, ale ponúkajú vzory ako máme premýšľať o niektorých objektoch, majú teda formatívnu silu. Táto mediálna prezentácia ovplyvňuje náš spotrebný životný štýl a konzum a predpisuje nám rôznorodé vzorce spotreby, napríklad v nás vyvoláva pocit, že cirkus je pre divoko-žijúce zvieratá naozaj komfortným miestom pre spokojný a šťastný život.
Slovač spí a pasívne prijíma správy súkromných televízií, veď, čo je v televízii je pravda! Len malé ostrovčeky občianskych a komunitných aktivistov, možno niekoľkí jednotlivci reagujú pobúrene na nezmysly, ktoré nám transponujú „kompetentní, rozumní, angažovaní a morálne kultivovaní“ redaktori. Prepáčte mi, že som kritická, ironická, ale nestalo sa prvýkrát, keď ma pri mojom občasnom a veľmi zriedkavom sledovaní správ jednej zo súkromných televízií zaplavilo pobúrenie.
