Pán Paška, môj syn nie je anarchista!
Jednoducho verí, rovnako ako ja a ako mnohí ďalší, že silou našich hlasov, vieme poukázať na nespravodlivosť, na nezodpovednosť. Jednoducho ukázal, že ho zaujíma, čo sa v našej krajine deje. Demonštrácia bola nenásilnou formou a praktickým uskutočneným prejavom občianskeho hnevu a nesúhlasu. Chceme sa podieľať sa na skutočnom rozhodovaní o veciach verejných. Aj tým, že vyjadríme svoj názor.
„Nič v Smere sa nedeje náhodne“
Robert Fico dnes, tzn. v nedeľu 16.11. v relácii „Otázky Václava Moravce“ konštatoval, že „nič v Smere sa nedeje náhodne“. Máme to vnímať tak, že odchod Pavla Pašku nie je náhoda. Síce to nepovedal priamo, ale (dúfam, že nie naivne) verím, že si musí byť vedomý toho, že v prípade CT-čka v Piešťanoch došlo k porušeniu verejného záujmu a ku konfliktu záujmov. To, že to nepriznal, ma neprekvapuje. Ako nám však môže vrátiť dôveru v politiku, keď morálna a právna zodpovednosť politického aktéra pri jeho odchode z politiky, je spájaná s príčinou nespravodlivého tlaku verejnosti, tlaku ulice, vyhrážok a bezpečnosti rodiny.
Suma sumárum, nedočkáme sa slušnosti, etiky a organizačnej kultúry v politike, kým sa nebude vnímať zneužívanie postavenia aktérov politickej elity ako nemorálne konanie. Veď je zrejmé, že napriek tomu, že na Slovensku funguje elektronický trh, „legislatívne a politické okolnosti“ stále ešte vytvárajú priestor na netransparentnosť, klientelizmus, aj pre oligarchickú demokraciu. My na Slovensku už istú dobu vieme, že to, čo sa deje „za scénou“, to čo je neviditeľné, je aj ukradnutý verejný priestor veľkými finančnými skupinami. Z toho sa šíri obava celej spoločnosti.
A ako sa postaviť k demonštrácii?
Sebavedomá občianska spoločnosť a verejnosť sa má vedieť postaviť nemorálnemu konaniu a vyjadriť svoj názor. Byť morálnym, to neznamená len konať dobro, zdieľať verejne akceptovateľné ľudské hodnoty. Znamená to okrem iného, neakceptovať neakceptovateľné. Rodiny s deťmi, dôchodcovia, študenti, lekári, učitelia či oceliari, medzi inými aj môj syn, teda tí, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje v našej spoločnosti, nenásilne, ale jasne pomenovali to, čo považujú neprijateľné, neakceptovateľné. Je to v súlade s našim slobodným a nadobudnutým politickým právom, zakotveným v Ústave ako právo slobodne vyjadriť svoje názory. Ochrana slobody prejavu, ako aj ďalších individuálnych slobôd, umožňuje spojiť naše sily, keď čelíme nemorálnemu. Demokracia je predsa svojim spôsobom proces, proces reflexie.
