Avšak očakávaná vitamínová bomba zjavne pôsobí na Bonu opačne: v tejto chvíli odchádza z kuchyne, vydávajúc zvláštne zvuky (je extrovertka) a začala krívať. Nie, nepreháňam, kríva a poriadne! Mám však zvláštny pocit, že to nebude zoskokom z kuchynského stola, keďže Bona je preborníčka v skokoch a malý tajfún v kožúšku. Mám naozaj taký zvláštny a intenzívny pocit, že ide u čudné šamanské praktiky mojej psej priateľky. Alebo divadelné?
Proste si to užíva, to je zrejmé, kríva cez chodbu a otáča za mnou hlavu, či sa na ňou dívam a či si dostatočne uvedomujem, že potrebuje súcit a nie vyhrešiť. Och, občas mám pocit, že je v nej prevtelená malá lesná víla či škriatok, ktorý dokáže ľavou zadnou zahrať akúkoľvek rolu na premiére novej divadelnej drámy Pražského národného. No a práve teraz, po olovrante (ktorý si dala namiesto mňa) dáva jasne najavo, že to vie, že tromfne aj Ilonu Csákovú v roli Kleopatry.
A tak sa len v duši usmejem, ale dívam sa za ňou s kamennou tvárou, ktorá neprezradí, aká bude moja ďalšia reakcia. Začnem kričať? Zneistie tá malá psia potvorka? Kdeže! Dobre ma pozná. Odkrívala si to do pelecha v našom pomerne veľkom šatníku, ktorý sa vlastne stál jej izbietkou. Ak chce, podelí sa o svoju spálničku s Adelkou a Picassom, kamarátmi z rodinnej svorky, ale iba ak chce. Verte mi, iba ak chce. A ja sa zas a znovu teším, že som ju pred rokom a pol zachránila z jednej východoslovenskej obce pred zastrelením a privliekla k nám domov. Robí mi život pestrejším a farebnejším. A o pomelo sa s ňou rada podelím. Pretože hoci je z ríše psov, vonia človečinou.
Pekný podvečer priatelia :)
