Smutné správy
V augustových letných dňoch, presne pred rokom obletela svet smutná správa z pražskej ZOO. Pri hre zahynul gorilí samček - obľúbené gorilčiatko menom Tatu. Bol milovaným, živým a zvedavým prírastkom v gorilej rodine aj obdivuhodným zjavom pražskej zoologickej záhrady. Vďaka svojej neposednej a dobrodružnej povahe udržiaval celú skupinu goríl aktívnu, pretože zapájal do svojich hier nielen ostatné mláďatá, ale aj dospelé jedince. My sme pražskú ZOO navštívili práve v týchto dňoch a mala som, priznávam zmiešané pocity. Na jednej strane som si uvedomovala krásu divokých zvierat, úžas nad ich dokonalosťou, aj fakt, že zvieratá, ktoré sú na pokraji vyhynutia žijú v zoologickej záhrade dlhšie než vo voľnej prírode, majú veľké výbehy, zdravotnú starostlivosť a je o nich postarané. Na strane druhej sa mojej duše dotkol pohľad gorilieho samca Richarda, ktorý stál apaticky vo výbehu a v jeho uprenom pohľade som čítala smútok. Bol to jeho smútok, či ten môj?
Tento rok opäť trávim leto v CZ a často počúvam rádio R- Žurnál. Už pár dní sporadicky opakujú reportáž z Jihlavskej ZOO o žirafákovi Zubarym (jeden z troch žirafích samcov), ktorý je nováčikom v ZOO a dva mesiace nevyšiel z betónového pavilónu do výbehu, ochromený strachom a vystresovaný. Čo ma na tej reportáži štve? Tá úžasná nekompetentná redaktorka, ktorá ošetrovateľovi Zubaryho položila so smiechom sugestívnu otázku: "Takže nejak mu to neubližuje?" Zjavne asi netuší, ba ani jej nenapadne, že zvieratá v zajatí, ak nemajú dostatok slobody a podnetov, súbojov a hier so svojimi druhmi, ktoré majú vo voľnej prírode, stávajú sa tupo konzervatívne, ich schopnosti sa degenerujú a nedokážu sa vyrovnať ani s najmenšími zmenami? Skľučujúci príbeh...
Ako to všetko začalo?
Zoologické záhrady majú prastarú tradíciu, tiahnucu sa až do starého Egypta, Asýrie a Číny. Pražská ZOO, ktorá sa prvýkrát otvorila verejnosti v roku 1931 si kládla za cieľ poskytovať spoločenskú osvetu a utvárať citový vzťah medzi človekom a zvieraťom. Od jej počiatkov je jedným z jej hlavných hlavným cieľov aj záchrana ohrozených druhov. Ale v súčasnosti zdôrazňuje najmä funkciu estetickú, výchovnú a reprezentatívnu. Pohnuté časy zažila pražská ZOO v roku 2002 počas obrovských povodní, keď zahynulo mnoho zvierat, ale mnohé zachránili obetavým prístupom.
V pražskej ZOO
Ak navštívite pražskú ZOO, tak sa môžete ocitnúť so slonmi, zebrami a žirafami na Africkej savane, alebo v Indonézskej džungli, kde Vám v prítmí tesne okolo hláv budú lietať voľne vypustené rôzne druhy netopierov, kde sa stretnete. Počas dlhej prechádzky iste natrafíte na veľký výbeh vlka hrivnatého, alebo Vás privítajú majestátne ľadové medvede na umelom, klimatizovanom severnom póle. Každý deň popoludní môžete vidieť predstavenie tuleňov, ktoré Vám budú kývať, chytať loptičky, alebo sa spúšťať po šmýkačke na pokyn cvičiteľky. Keď vkročíte do voľného výbehu lemurov, vyrazí Vám dych pohľad zblízka do jantárových očiek týchto milých zvieratiek, ktoré okolo vás zvedavo kráčajú. Určite si prezrite Pavilón tučniakov, alebo Opičie ostrovy. Počas prechádzky Severským lesom môžete vidieť soby, losy, zubre, ale aj bizóny. Vzdelávacie centrum, lanová dráha, detský areál, atrakcie a množstvo občerstvení je súčasťou ponúkaných služieb. Pražská zoologická záhrada je známa najlepšou starostlivosť o gorily vo svetovom meradle [1].
Zvieratá v zajatí
Zvieratá sú chované v zajatí z rôznych dôvodov. Slúžia ako zdroj zábavy, či na výskumné účely, alebo sú chránené pred vyhynutím. Príkladmi môžu byť primáty ako domáci miláčikovia, delfíny v delfináriách, divoké zvieratá v cirkusoch, alebo zoologické záhrady. Všeobecne platí, že čím väčší rozdiel medzi podmienkami vo voľnej prírode a medzi podmienkami v zajatí, tým väčšie riziko prinášajúce stres, problémy správania a choroby. Taktiež platí, že tiger narodený v cirkuse, v malej klietke má rovnaké potreby a požiadavky ako tiger narodený v tundre. Je však namieste zdôrazniť rozdiel medzi zoologickou záhradou a cirkusom, v ktorom ako vieme, sú zvieratá chované bičom a slúžia „len a len" ako zdroj zábavy. Na chov zvierat v zoologických záhradách môžeme nazerať z rôznych perspektív. Našou primárnou motiváciou pri návšteve ZOO je predovšetkým túžba po príjemne strávenom voľnom čase a prianie zabaviť sa, vidieť, ako hovoria mnohé prieskumy a ankety. Boli sme, videli sme. Ako však hovoria mnohí biológovia, zoológovia: život na slobode nemôžu zvieratám nahradiť ani tie najlepšie zoologické záhrady.
Viete, že...
...ak zvieratá nemajú dostatok slobody a podnetov, súbojov a hier so svojimi druhmi, ktoré majú vo voľnej prírode, stávajú sa tupo konzervatívne, ich schopnosti sa degenerujú a nedokážu sa vyrovnať ani s najmenšími zmenami? Príbehy, ktoré sa naozaj stali, sú skľučujúce.
Príkladom je medvedica biela, ktorú z menšieho výbehu premiestnili do veľkého členitého výbehu s bazénom. Nijako však v týchto podmienkach nepookriala. Do bazénu sa nedovážila vstúpiť a väčšinu času trávila prešľapovaním na malej ploche. Drsný betón rozodral brušká jej láb až do krvi, ale ani to nezmenilo jej stereotypné správanie.
Indickú slonicu už od mala priväzovali reťazou o prednú labu. Po rokoch, keď zmenili prostredie a poskytli jej dostatok voľnosti, nemuseli ju už viazať, stala sa útočnou, nezniesla zmenu po rokoch trápenia - ani k lepšiemu.
Africký slon, ktorého dopravovali v debne do vyhovujúceho výbehu, zmenu k lepšiemu nijako neuvítal a niekoľko dní ostal v debni, nepodarilo sa ho nalákať ani na jedlo a dobroty. Nakoniec ho do výbehu vytlačili násilne [2].
Namiesto záveru
Mnohí poznáme príbeh, ktorý v rôznych verziách obletel svet. Príbeh o africkom chlapcovi, ktorý zbieral počas odlivu vyplavené hviezdice a odnášal ich späť do mora. Po otázke, že ich je vyplavených na tisíce, že nezachráni všetky a že to nemá význam, odpovedal s pohľadom upreným na hviezdicu vo svojej dlani: „ale pre túto to význam má". Pri návšteve pražskej ZOO a pri správach o Zubarym - vydesenom žirafom samčekovi ma sprevádza neodbytne táto myšlienka a mnohé otázky. O odpovediach stále premýšľam...
Zdroje
