Je možné, že mi nerozumiete, respektíve tomu, čo považujem (čo je považované) za hybridné časy a či je v nich možná dobrá spoločnosť, tzn. spravodlivá, zodpovedná, udržateľná.
Súčasťou nášho sveta, ako hovorí francúzsky sociológ Bruno Latour (2013) je „bujnenie hybridov“, hoci nám analytici hovoria, aby sme nemiešali poznanie, zisk, moc a spravodlivosť, aby sme nemiešali nebo so zemou, globálne s lokálnym, ľudské s mimoľudským. Avšak ten istý predmet môže byť súčasne biologickým, fyzikálnym, medicínskym, biochemickým, psychologickým, sociálnym, kultúrnym, etickým aj morálnym predmetom/objektom/entitou. Napríklad, taký ľudský organizmus, alebo krajina či ľudské sídlo, azda aj technológia...to veru neviem, ale intuícia mi napovedá, že áno. Veď žijeme v časoch, keď pilulkou dokážeme vpraviť kameru, či zbraň do organizmu, keď dokážeme vďaka biotechnológiám na sieti vypestovať ľudskú kožu. Čo však určite viem je, že pre mnohých je spoločnosť dobrá vtedy, ak poskytuje dobrý život, kvalitu života, ak je spravodlivá, uspokojuje osobné záujmy a poskytuje výhody či benefity. Dnes už existuje niekoľko známok dobrej spoločnosti: spravodlivosť a rovnosť, hospodárske príležitosti, prosperita, etické štandardy, dobré občianstvo, uplatňovanie a rešpektovanie ľudských práv.
Dobrá je taká spoločnosť, ktorá (vedľa základných práv a slobôd) zaisťuje cez svoje inštitúcie spravodlivosť, rovnosť, prístup ku vzdelaniu, spravodlivú distribúciu zdravotnej starostlivosti, prístup k informáciám, prístup k moci, atď. A ako to všetko spolu súvisí? Mám na mysli dobrú spoločnosť, hybridné časy a aplikovanú etiku.
Na štvrtej strane novín čítam...
Dovolím si malé odbočenie k už spomínanému Brunovi Latourovi a bujneniu, ktorý v práci Nikdy sme neboli moderní, začína prvú kapitolu nazvanú Kríza takto:
„Na štvrtej strane novín čítam, že v tomto roku nie sú výsledky merania nad Antarktídou uspokojivé: diera v ozónovej vrstve sa nebezpečne zväčšuje. Pri ďalšom čítaní prechádzam od chemikov stratosféry ku generálnym riaditeľom dvoch veľkých chemických firiem, ktoré menia výrobné postupy, aby nahradili „neškodné“ chlorofluorkarbonáty obvinené z poškodzovania ekosféry. O niekoľko odsekov nižšie sa predsedovia vlád veľkých priemyselných štátov miešajú do chémie, chladničiek, aerosólov a inertných plynov. Na konci článku však meteorológovia odporujú chemikom a hovoria o cyklických výkyvoch... Priemyselníci odrazu nevedia čo robiť. Aj hlavy štátov čakajú... Napokon sa do toho zamiešajú krajiny tretieho sveta a ekológovia s upozorneniami na medzinárodné dohody, práva budúcich generácií, práva na rozvoj, moratóriá... Jedna a tá istá niť prechádza od vrcholnej vedeckej ezoteriky k najnižšej politike, od najvzdialenejších nebeských výšin, k továrni na predmestí Lyonu...“ (Bruno Latour, 2013).
Sú tieto časy hybridov dobrými? Iste, každý z nás dokáže (aj bez špeciálnych vedomostí) povedať, kedy je spoločnosť dobrá. Do hry však vstupujú ďalšie faktory, späté s modernosťou a modernitou. Nastúpila nová priemyselná revolúcia (Industry 4.0), dokonca sa o slovo hlási ďalšia, hovoríme o Priemysle 5.0 a sme ovládaní rýchlym tokom času, masovou komunikáciou, platíme dane a máme tendenciu si myslieť, že za našu nespokojnosť môže niekto iný. Niet divu, že sme nespokojní a nahnevaní, ale akútne a naliehavé problémy, verte či nie, volajú po etike a nových strategických partnerstvách a alianciách. Áno, dobrá spoločnosť = spoločnosť s vysokými etickými štandardami. Sme takou spoločnosťou? Čo myslíte? Rozhodujeme sa "morálne a hodnotovo"? Alebo sú našou motiváciou najmä (len) ekonomické hodnoty?
O spolupráci a nových partnerstvách
Aby sme mohli žiť v dobrej spoločnosti aj v týchto hybridných časoch, v ktorých dennodenne mieša kultúra s prírodou, aby sme žili dobrý život v digitálnych časoch, konfrontovaní a zaplavovaní veľkými dátami, autonómnou technikou, zdieľanými platformami a cloudovými systémami, internetom vecí a kybernetickou bezpečnosťou, aj akousi integráciou medzi strojmi a ľuďmi a mnohými ďalšími a ďalšími faktormi, mali by sme začať premýšľať o zodpovednosti vo všetkých oblastiach. Už Platón hovoril, že človek nemôže žiť v dobrej spoločnosti, pokiaľ nevie, čo je dobro. Paradoxne, inovácie a úspechy vedy, techniky, nových technológií na jednej strane pomáhajú nášmu úsiliu o lepší život, na strane druhej nás ohrozujú. Uvediem príklad, len jeden z mnohých... Na jednej strane nám inovácie a technológie pomáhajú riešiť parciálne problémy ekologickej krízy, na strane druhej ohrozujú ekosféru či biosféru, človeka a jeho integritu, atď. Naše úsilie o lepší (dobrý) život teda stojí na spolupráci.
Dôvody, prečo potrebujeme po novom budovať tímy, v ktorých majú vedľa seba zastúpenie inžinieri, technici, právnici, sociológovia a etici sú jasné. Konflikty hodnôt, nezvládanie nekontrolovateľných následkov a riziká presúvajú rozhodovanie do oblastí sociálnych, etických, do oblastí, ktoré súvisia s ľudskými právami, aj spravodlivou distribúciou zdrojov, informácií, moci. SPOLUPRACUJME, PARTICIPUJME, NAČÚVAJME SI.
Namiesto záveru...
Ak sa teda budete rozhodovať o čomkoľvek, možno by Vám pomohlo niekoľko otázok... môžete nimi zhodnotiť svoje možnosti, zvážiť alternatívy... samozrejme, tento zjednodušený model etického rozhodovania je len ilustratívny, ale možno pomôže práve Vám..
ktorá možnosť bude produkovať najviac dobra a spôsobovať najmenšie škody?
ktorá možnosť najlepšie rešpektuje práva všetkých zúčastnených alebo dotknutých mojim/našim konaním?
ktorá možnosť zaobchádza s ľuďmi rovnako, alebo proporcionálne (úmerne)?
ktorá možnosť najlepšie slúži komunite ako celku, alebo verejnosti, nie len niektorým členom?
ako môže byť moje konanie implementované/aplikované s čo najväčšou zodpovednosťou, opatrnosťou a starostlivosťou?
Ak máte nejaké otázky, napíšte, rada ich zodpoviem.
